Neodpovedia - zle je,odpovedia - ešte horšie.
Môj bývalý manžel, Bulhar, nádherne spieval, vlastne na to ma ešte v pionierskom tábore ulovil. Keď sme po svadbe prišli na Slovensko, bývali sme u mojej mamy, nemali sme peniaze, hoci sme obaja pracovali. (On nevedel reč, ja som bola tehotná, obaja sme nedokončili školu.) Raz sme sa s mužom pohádali a on buchol dverami. Ocitol sa v Carltone, kde na pódiu hral s kapelou Karol Duchoň. Spevák vyzval hostí, aby si s ním niekto odvážny prišiel zahrať, zaspievať. Môj muž sa prihlásil. Duchoňa tak očaril, ale aj obecenstvo pri stoloch, že nielenže sa bez koruny mal za čo napiť, ale aj domov doniesol "zárobok"... Karol Duchoň mu povedal: "Tvoja jediná chyba je, že nevieš jazyk. Nauč sa po slovensky a príď. Budeme hrať a spievať spolu." Už sme dávno bývalí manželia, aj Karol dávno umrel, aj Bulhar takmer zabudol po bulharsky, ale po slovensky sa ani po 44 rokoch života v Bratislave nenaučil...
Ako im môžu zakázať alkohol? Veď nemáme prohibíciu. Nech sa nikto nehnevá, ale to je protiprávne. A neľudské.
Vieš si potom predstaviť tie tlačovky o zametaní? Akú metlu, na akú plochu, vplyv zametania na svetový pokrok...
Staršej panej. Keď slovo "pani" stojí samostatne (bez označenia, napr. pani učiteľka, pani Jana, pani Sotáková), skloňuje sa: bez panej, podávam niečo panej, vidím paniu, hovorím o panej, idem s paňou.
Ako vieš, že psy koronavírus neprenášajú? Je to iba nepotvrdená hypotéza. Navyše na svojom povrchu vírus(y) prenášajú rovnako ako všetky predmety.
Dajte aj ten o láne a žite...
Pre mladého je ľahšie počkať mesiace alebo aj dva roky na "porazenie" koronavírusu. Starý má pred sebou deň, týždeň, možno mesiac, možno rok či dva, a nechce ten vymedzený čas stráviť s náhubkom a na pokraji síl. Toto nie je o pomoci starým, a už vôbec nie o ich ochrane; toto je o zabíjaní, o ich rýchlejšom dostávaní do hrobu.
Neviem, načo sa majú otvárať terasy, a dokonca kaderníctva(!) Žiť sa nechce, a nieže v rúšku niekde sedieť. Konzumovať? Ako?! A kaderníctva sú najmenej potrebné, lebo každý normálny muž sa vie oholiť aj ostrihať sám, každá normálna žena sa ostrihá aj si zafarbí vlasy. Ja nie som veľmi šikovná, ale robím to sama desaťročia. Nie z lakomstva, jednoducho to zvládnem lepšie ako hociktorá kaderníčka, najmä sa väčšmi sama sebe páčim. Na druhej strane je v kaderníctve, v horúcom a vlhkom prostredí, najbližší kontakt kaderníčky a zákazníčky/zákazníka: často bližší ako medzi životnými partnermi. Rozhodne to nie sú dva metre, zato sú to neraz hodiny vzájomnej blízkosti a tárania o ničom; nie ako v potravinách, kde pokladníčky hádžu tovar a snažia sa ťa zbaviť do minúty, maximálne do dvoch...
Výstižné. Pamätám sa na epidémiu žltačky. Staršia sestra ju dostala, ja nie. Lenže ani ja som nesmela ísť do školy, do štvrtej či piatej triedy. Boli sme v karanténe. Rodičia normálne pracovali, varila nám naša babinka; sestre diétu, ale ani tú nezjedla... Nejedla takmer nič, len oči jej v žltkastej tvári blčali. Hoci som to mala zakázané, podchvíľou som vchádzala do našej detskej izby a hladkala jej horúce čelo. Sestra sa vyliečila a ja som neochorela.
Keď vidím zábavnú či nezábavnú reláciu v rúškach, padne na mňa taká depresia, že hneď prepínam. Radšej budem pozerať staré reprízy, keď bolo ešte vidno úsmev a veľkú škálu pocitov vyjadriteľných tvárou.
Prečo sa neriadiš vlastným rozumom, len šíriš oficiálnu (vládnu, štátnu) propagandu? Nič originálne som v blogu nenašla. Keby si bola od fachu, vedela by si, že všetky médiá sú stranícke (nestranné neexistujú, vždy niekomu alebo niečomu strania) a že všetky ovplyvňujú (ak chceš, manipulujú) verejnú mienku.
Smutné a zároveň príznačné, že jediné, čo sa cez Veľkú noc dalo pozerať, bol staručný a "totalitný" Dáždnik svätého Petra.
Prežiť súčasnú náročnú situáciu spôsobenú pandémiou koronavírusu bezpečne, v duševnom a fyzickom zdraví? Nemožné!