Už upútavka je nepríjemná.
Už upútavka je nepríjemná.
Taxíkom ísť nemôžeme, ani keby sme naň naškriabali. Ak nemám vlastné auto ani vodičák, koho by som s tým mohla obťažovať? Nič iné ako verejná doprava nezostáva.
Dosť čo štát nič nedal slabým príjmovým skupinám, museli sme si aj my dôchodcovia zháňať predražené antibakteriálne rúška, pretože tie doma na kolene šité sú skôr na odplašenie holubov, ešte aj ten respirátor, vymodlený a ťažko zaplatený, budú obyčajnému občanovi závidieť? Naozaj sa tu tie názory vzájomne bijú. Najskôr bolo v éteri, že rúška nechránia zdravého a majú ich nosiť iba chorí, potom, keď už rúška nikde v priamom predaji neboli, nariadili ich nosiť povinne všetkým...?! Robia si v tomto štáte z ľudí bláznov, každý z vládnej úderky informuje inak, dávajú protirečiace si príkazy.
Nestačí mať iba nos a ústa zakryté. (Ústa pritom stále otvorené.)
Ono pomáhať starým ich izolovaním od rodiny je dvojsečný meč. Na jednej strane ich akože chránime pred nakazením, na druhej strane im nikto z rodiny nepomôže pri bežných veciach, ako je napríklad upratanie bytu. Vraj máme stále čistiť a dezinfikovať. Starý človek sa niekedy ledva umyje a oblečie, najmä ak má viacero chronických ochorení... Perfektne sa staraťo domácnosť nezvláda - a cíti sa preto vinný, osobitne ak ide o ženu. Tri dni neumyté riady? V takej jednoosobovej domácnosti bežná vec. A pokiaľ ide o depresiu? Starý človek má v takejto celospoločenskej atmosfére pred očami iba jednu vec: svoju smrť. Či ho včas nájdu, kým nezosmradne... A osamelý aj to, kto ho pochová.
Nevidela som ani jednu časť.
Mali sme - postupne - Angelu a Kvetku. Spávali v kuchyni na železnej vyklápacej posteli. Každej z nich mama darovala aj kompletnú výbavu, keď sa vydávali. Ja som mala asi štyri roky, ale moja staršia sestra si z toho pamätá viac. Neskôr, dokonca aj v čase normalizácie, teda v 70. rokoch, k nám chodievala raz do týždňa (podľa potreby aj viackrát) upratovačka. Dávali sme si šiť u súkromnej krajčírky, rodičia občas aj v módnych salónoch. Mama bola knižná redaktorka, otec novinár, diplomat, historik. Netreba veriť len tomu, čo sa dnes tvrdí.
Prívlastkom "severný" zamrzla Macedóncom duša aj rozum.
Navyše - keď má fajčiar na ulici v ústach cigaretu, nemôže ich mať zakryté rúškom. (Ani nemá.)
Prvá vlna karantény sa skončila a priletelo 300 tzv. repatriotov z USA, kde je práve najhoršia situácia.
Používať aj kúpené rýchlotesty. Testovať prednostne ľudí s cestovateľskou anamnézou alebo s typickými príznakmi. Na testy objednávať a nedopustiť, aby sa tam občania zhlukovali. Testovať veľmi opatrne a pri zachovaní všetkých hygienicko-epidemiologických opatrení. Netestovať zbytočne, nie vtedy, keď zajtra môže byť iný výsledok. Nie rýchlosť je dôležitá, ale rozvaha. Heslo testovať čo najviac, je podľa mňa scestné.