Pekné.
Ešte jeden maličký rozdiel: Tatiana bola žena a Onegin muž. Ale dnes je pomer muž - muž progresívny a moderný a nepredsudkový. Ten nápad pustiť električku krížom cez Slovenské národné divadlo je hoden patentovania. Aj tak tam len politikárčia.
Spojenie "príde mi to" je nesprávne preto, lebo sloveso "prísť" je dokonavé a tvar "príde" vyjadruje (blízky) budúci dej, podobne ako pri slovese "dôjsť", zatiaľ čo význam uvedeného spojenia je: zdá sa mi, vidí sa mi, prichodí mi, javí sa mi, je to podľa mňa, považujem to za.... atď. v závislosti od kontextu. Vo všetkých významovo zodpovedajúcich príkladoch vyjadrujeme prítomnosť (postoj, dojem, pocit) prítomníkovými tvarmi nedokonavých slovies. "Príde mi to" je teda niečo ako "vidíme sa", len v obrátenom garde. Spojenie "tým pádom" i predložky "ohľadom/ohľadne" nie sú nespisovné, iba zastarané, teda nie je dôvod používať ich v médiách (nie "médiach", v cudzích slovách nejde o dvojhlásku "ia", preto neskracujeme) s výnimkou citácie, rozhovoru (na zachovanie autenticity). "Zamilovať si niečo" vo význame obľúbiť si je správne aj podľa KSSJ, ibaže nadužívané, najmä v reklamách. (Zamilovať si rodný kraj - čo môže byť lepšie?) A školy chrlia, nechŕlia.
Aj v Petržalke sme všeličo spisovali a písali, nič nepomohlo. Tie električkové trate sú horšie ako z minulého storočia a zrejme nekompatibilné s električkami, peknými len navonok a v porovnaní so zvyškom. Na ten hluk, ktorý je v okolí Jungmannovej, sa nedá zvyknúť ani po rokoch. Je to úplne iný zvuk ako pri ostatnej doprave: zmes zvukov ako zo strašidelného zámku. V meste na starých tratiach to neznie tak príšerne. A oklamali nás, že to bude časom lepšie. Pred tridsaťročné a staršie dvanásťposchodové paneláky (kde bola na začiatku iba malá ulička, po ktorej ledva prešli popri sebe dve autá), pribudla Jantárová cesta, dnes s takou bezohľadnou, rýchlou a hlučnou dopravou, aká sa v centrálnom meste ani nenájde, a potom električková trať. Úroveň bývania sa prudko znížila, nedá sa otvoriť okno, vyjsť na lodžiu, a už vôbec nie posedieť si na "vzduchu", čítať knihu... Držím Karlovešťanom palce, nech niečo vybojujú, ale potom aj my Petržalčania chceme - konečne! - nápravu.
Ja som sa narodila a žijem v Bratislave, ale rodičia sú z Hložian, maturovali na gymnáziu v Báčskom Petrovci, tak som tiež trochu lokálpatriot spomenutej dediny a mesta.
Pred Vianocami som skolabovala z veľkého množstva liekov (10 druhov na predpis + tzv. voľnopredajné), ktoré ma rôzni lekári nútia denne až doživotne brať. Po silných akútnych antibiotikách (sama praktická lekárka mi povedala, že mi predpíše "jedy") som dostala ťažký žlčníkový záchvat - druhý v živote, prvý bol pred 33 rokmi a nasledovala po ňom urgentná operácia žlčníka... Polovicu predpísaných liekov som postupne vysadila. Je mi omnoho ľahšie, konečne som bez hnačiek, kŕčov a iných bolestí v bruchu, bolesti žalúdka a pocitu, že mi horia útroby... Je pravda, že ma praktická poslala na príjem do nemocnice - ak antibiotiká ešte zhoršia situáciu. Riešila som to po svojom. A včera som na kontrole u špecialistu dostala riadnu sprchu. To, že mi je lepšie, nezaujalo. Myslím, že by ma mali potrestať, nahlásiť v poisťovni, aby mi nehradila liečbu ani lieky! Už teraz sú doplatky za lieky neúnosné a "vratky" mizerné. Najnovšie mi vrátili za štvrťrok 4 €, hoci som ŤZP. Hlásam návrat k bylinkám!
Ak by mal praktický lekár preháňať pacienta späť k špecialistovi kvôli nejakým zvláštnym podmienkam preskripcie, mohol by pacient medzitým zomrieť, keďže by ľahko zostal tri mesiace bez nevyhnutných a život zachraňujúcich liekov. Telefonát či mail špecialistovi - filtrovaný zdravotnou sestrou a jej náladou - je zatiaľ ako pokus o rozhovor s bohom.
Užitočné vysvetlenia. Práve som sa chystala - ovplyvnená onou reklamou - zaútočiť na moju praktickú lekárku otázkou, prečo sa k nej musím (v ProCare) objednať, aby mi predpísala lieky, ktoré beriem chronicky a možno doživotne... Tiež by som si ich rada len vyberala v lekárni na základe e-predpisu tam odoslaného... Pokiaľ ide o možnosť zatelefonovať lekárovi, či už praktickému, alebo špecialistovi, považujem ju až za absurdnú. Nedá sa. Nemám číslo. Nereagujú. Je to rovnaká hlúposť ako upozornenie v príbalovom letáčiku lieku, že v prípade výskytu silných nežiaducich účinkov po užití lieku, treba ihneď kontaktovať "svojho" lekára? Kerého, prepytujem? Letáčiky nestačí len prekladať, treba prihliadať na to, v akej krajine žijeme! Nikto tu nemá "doktora Martina" ani "doktora z hôr". Dvakrát v živote sa mi stalo, že mi špecialista poskytol e-mailovú adresu a spočiatku na mail dokonca reagoval. (Nepísala som zbytočne.)
Dnes sme sa v čakárni bavili so spolučakajúcou, ktorá ako vidí. Zhodli sme sa, že do diaľky je to výborné... "Na bilborde prečítam všetko," vraví mi pani. "Človek najlepšie vidí to nepodstatné," súhlasila som.
Vyzerá, akoby dieťaťu išla vylepiť.
Štát by sa mal starať o slovenské kúpele, aj keď sa ich zbavil v prospech súkromných podvodníkov. Pozri Brusno.