Dávam do pozornosti aj Milana Rúfusa, ktorý bol pre mnohých z nás súčasníkom, a jeho známu básnickú zbierku Až dozrieme. V názve je tiež rébus, vždy sa tu sloveso chápalo ako tvar neurčitku "dozrieť" vo význame stať sa zrelým, dospieť. Lenže správny tvar 1. osoby množného čísla v tomto slovese je: my dozrejeme (nie dozrieme). Nominatív plurálu sčasti homonymného slovesa "dozrieť" vo význame vykonať dozor, dať pozor na niekoho, na niečo, dohliadnuť je naproti tomu: my dozrieme. Možno to aj Rúfus myslel tak i tak: až budeme dospelí, zrelí, ale aj až dáme pozor, ak dohliadneme ako dobrý gazda, ako národ, na spoločenské dianie, na všeobecný blahobyt... (Uvažovať o tom začal profesor Slavomír Ondrejovič v JÚĽŠ SAV, spolu sme to len rozobrali.)
