Je to Peter Chudý.
Je to Peter Chudý.
Nesúhlasím s autorom. Agresora a obeť nemožno dávať na jednu úroveň. Školy väčšinou zametajú zlé činy žiakov (nejde o detské výčiny) pod koberec. Prečo by vinník alebo vinníčka nemal/nemala mať zničený život, ak ho zničil/zničila inému dieťaťu?
Skvelé, osviežujúce čítanie.
Všetko iné, len nie prezidenti.
Žlto-modrá a dúhová by bodla.
Londýn si dovoľuje až príliš. Chceli brexit, majú ho, tak nech čušia. Netrúfam si povedať niečo o Assangeovi, ale zatknúť vydavateľa kníh, ktorý sa chcel zúčastniť na veľtrhu, to je už silná káva. Žeby odveké nepriateľstvo s Francúzmi?
Ulica, to bolo obrazné. Bývali sme na vtedajšom okraji Bratislavy, medzi záhradami a vinohradmi, a každý okoloidúci sused si všímal naše správanie pri hrách (zväčša sme behali po vonku), pochválil, upozornil, vyhrešil. Všetky deti na Riznerke sme boli deťmi všetkých obyvateľov ulice. Poznali naše mená, náš vek, našich rodičov, vedeli, kde kto býva... Zaujímali sa dokonca o naše vysvedčko, ale aj o prvé lásky. Povzbudili pri sklamaniach. Taká ulica bola veru dobrá na výchovu. Susedská, kde sa susedia v dobrom zaujímali jeden o druhého. Boli láskaví voči deťom, ale vedeli medzi nimi urobiť aj poriadok, ak bolo treba. Niekedy nažalovali rodičom, no nie bez príčiny. Rozbité koleno ošetril ten, kto bol akurát doma, jedno či svojmu decku, alebo cudziemu.
Povinnosti, to áno, mali sme pridelené aj domáce práce.
Ale má dobré nohy...
Tebe sa niekto v detstve venoval? Mne ešte tak starí rodičia, inak ulica. Ale nikdy som nemala ani len dvojku zo správania.
Keď sestra neprišla o desiatej večer domov, otec už behal po predsieni a ešte vo dverách jej strelil takú facku že až. Mňa to už nezasiahlo, lebo sa naši rozviedli. Ale to bolo v sedemdesiatych rokoch minulého storočia.
Ja že si sadnú k deťom - a ono k dátam.
Tým, že nám dopriali ukrajinských a iných migrantov, stali sme sa pre našich bezprostredných susedov v EÚ nebezpečnými. Čiže Slovensko bolo obetované a potom nás tí, ktorí nás obetovali, trochu izolujú...
Odporúčame