Tatry treba zamknúť, aspoň do leta.
Obezita neznamená mať sa nad pomery, skrýva sa za ňou lacná, sladká a mastná strava. Máme sa strašne zle, keď musíme kupovať vo výpredajoch nekvalitného tovaru, pretože ani ten nekvalitný tovar si väčšina za bežnú cenu nemôže dovoliť. To, že dnes potrebujeme na týždeň toľko, čo kedysi na mesiac, je spôsobené neúmerne vysokými cenami, nízkymi mzdami. Človek kúpi v potravinách pár vecí a 10 - 15 eur je v kýbli, teda po starom 300 až 450 korún. "Kedysi" bolo ťažké pri strednom nákupe minúť aj stovku. A s nezamestnanosťou sa čachruje a manipuluje, pretože celá štatistika je na úrovni "desať paní povedalo". Aká je to zamestnanosť, keď sa na Slovensko zbiehajú všetky automobilky? Je to nezdravá výroba, v ktorej málokto dokáže bez následkov dohodobo fungovať. A čo keď človek v automobilke nechce pracovať? Keď má úplne iné predstavy o svojom uplatnení sa? Môže si trhnúť - iná možnosť neexistuje. Čiže: Aká kvalita je tej rastúcej (ak vôbec) zamestnanosti?
Horšie je, že sú medzi tými ľuďmi nad 70 rokov aj dementní starci a popletené stareny, že nevládzu stáť, a napriek tomu chcú ušetriť zo dve eurá. V Petržalke na Mlynarovičovej sa nestálo vôbec, ale fotku si bolo treba priniesť (aby bola čerstvá, predtým sa bolo treba predpisovo odfotografovať a zaplatiť za minimálny počet kusov) a bolo to tam o pár eur drahšie ako na vlakovej či autobusovej stanici. Keby sa tam a späť mohol ešte dôchodca odviezť autom či taxíkom... Existujú však malé a ľahké plastové rozkladacie stoličky. S takou chodievam napr. na očné vyšetrenie. Rozložím a sedím. Všetkým idú oči vypadnúť a dokonca mi ten stolček skúšajú obsadiť.
V takomto štáte, kde občania nepotrebujú, zosmiešňujú a nenávidia vzdelanie a vedu, skapal pes. Hanbiť sa budú len najlepší, ostatní občania nech sa spokojne rozpŕchnu do auparkov.
Je cynické sledovať chudobnú väčšinu občanov tohto štátu ako pokusné myši. Väčšinu nič v tých hrozných obchodných domoch s tovarom, ktoré vyhodilo more (úslovie mojej nebohej mamy), určite neláka a vo výpredajoch sa ľudia netlačia z roztopaše. Jednoducho si normálne a dôstojne z mizerných platov nemôžu kúpiť, čo potrebujú. Preto sa musia správať ako opice, ktorým hodia banán, i keď nahnitý. Už štvrťstoročie som nevidela v obchodoch napríklad elegantné dámske šaty z kvalitného materiálu, peknej farby, decentného vzoru a dobre ušité. Do práce, nie "do spoločnosti". Teraz v zime ponúkajú všetky s krátkymi rukávmi, alebo dokonca bez nich! S dĺžkou vysoko nad kolená. Nemoderné. Elektroniku pred jednou generáciou nebolo treba minimálne každé štyri roky vymieňať. Táto ekonomika zosmiešňuje ľudí a ešte si z nich potom kúpení novinári uťahujú.
Zmena k lepšiemu je iba ak v rajskom plyne, vo vzduchu visí katastrofa.
Ja sa zasa od istého času odhlasujem aj desaťkrát denne a znova prihlasujem na gmail.com. Všemožne si komplikujem život, aby som ho takýmto votrelcom neuľahčovala.
Nedozvedela som sa, ktorí vynikajúci pedagógovia tam učili. Ani, aký prínos vlastne škola mala. Pre študentov, ktorí to tam mali lacnejšie ako v Rakúsku či Nemecku - a po skončení by tam ľahšie našli uplatnenie a nemuseli by zostať na Slovensku? Just mi nie je ľúto.
Chce tento štát vôbec živnostníkov? Mali by im platiť za to, že sa trápia sami a nežiadajú sociálnu podporu. Vymožiteľnosť peňazí za službu je v niektorých odvetviach živnosti slabučká (napr. prekladateľstvo, redigovanie kníh), živnostník je často bez dovolenky a bez adekvátnej liečby - nemôže si ani jedno dovoliť. Keď čítam o každoročnom zvyšovaní odvodov pre týchto hrdinov dneška, ide ma poraziť.
Počítať si sacharidové jednotky považujem ako diabetička za nezmysel, rovnako ako 5-krát denne si merať cukor v krvi. To môže robiť (možno) diabetik v úplnej invalidite, a nie v plnom či čiastočnom pracovnom pomere. V každodennom strese by si aj zbytočne niečo meral a počítal. Jediná pomoc je pevná vôľa, nejesť veľa, ale častejšie. Samozrejme, na Vianoce sa môže hrešiť, čo neznamená, že sa treba objedať. Ale vždy je lepší kúsok normálneho koláča ako 5 kusov "dobrôt" presladených rôznymi fruktózami a inými škodlivými sladidlami. Odborníci na cukrovku stále opakujú tie isté klišé, ale liečia starosvetsky - čiže vôbec nie.
Nie je v článku chyba? Zvýšenie platov o 400 eur by pomohlo. Akurát by sa dalo vyžiť.
"Správne" počkali, kým ľudia, ktorí s PKO rástli, mali tam tanečnú školu zavŕšenú venčekom, chodili tam na výborné koncerty, na plesy a pod., úplne zostarnú a otupejú. Dočkali sa; akýkoľvek citový vzťah k PKO časom vyvanul, roky chátralo, nič sa tam nedialo. Pravdu povediac, aj mne je už ľahostajné, hoci pred pár rokmi sa mi ešte nožík vo vrecku otváral. Čím som si istá - dunajské nábrežie je prázdne, najmä večer tam sotva kto zavíta. Odľudštený River Park tuším nikoho neláka. Mňa ani ľudí, ktorých poznám, určite nie. Predpokladám, že tamojšie celkom sympatické kaviarničky fungujú len ako zašivárne na nekalé obchody. Bola som raz - a stačilo. Aj na tú chystanú červenú obludu sa niektorí prídu pozrieť zblízka. Čo ďalej? Možno to ani nemá byť verejný priestor. Celkom určite nie!
Počula som názory Adely Strakovej v Dámskom klube v zmysle, že každý sa má starať len sám o seba a netrápiť sa problémami druhých. Chvastala sa lyžovačkami a kúpeľnými pobytmi. Vyzerá ako stará žaba na prameni. Pre mňa nie je dáma.
To sú až urážlivo vysoké platy oproti vedcom.
Možnosť cestovať? Pomaly nebude bezpečné ani vyjsť z domu.
Až tento piatok (20. 11.) som zistila, ako organizátori integrovanej dopravy dobehli ťažko zdravotne postihnutých. To, že v Bratislave máme 90-percentnú zľavu z predplateného celoročného lístka, sa spomínalo všade, ale až v predajni DPMB na Mlynarovičovej v Petržalke som zistila, že mi takáto električenka platí len na zóny 100 a 101. Čiže žiadna integrovaná doprava v celom Bratislavskom kraji. Na kieho čerta som si potom musela vybaviť aj bezkontaktnú čipovú kartu, keď som okrem tej 90-percentnej "zľavy" (v porovnaní s bezplatnosťou) nezískala nič? Teraz budem musieť zaplatiť aj za zrušenie Bratislavskej mestkej karty v príslušnej banke: keď mi nemá slúžiť ako električenka, nepotrebujem ju. (Som úplne nová držiteľka preukazu ŤZP.) Naozaj zbytočné vybavovačky a ubližovanie slabým ľuďom. Mimochodom - v predajni cestovných lístkov na Mlynarovičovej v piatok okolo 15. hodiny nebolo nikoho a majú tam aj stolík a stoličky. No hoci som priniesla fotku, musela som zaplatiť za kartu 5,30 €.
Kedy budeme mať aj my Slováci podľa britského vzoru referendum o vystúpení z Európskej únie? Určite by som nezostala doma.