článok by sa mohol venovať detailom, napriklad mohol by rozobrať, ako firmy bežne nakupujú materiály, súčiastky a komponenty od rôznych dodávateľov. Ak by sa teda bral do úvahy argument, že každá dodávka musí byť predmetom súťaže, znamenalo by to, že by sa musela vypisovať verejná súťaž na každého jednotlivého dodávateľa – či už ocele, maziva, farby alebo iných materiálov.
V praxi to takto nefunguje, pretože podniky a aj štátne inštitúcie často uzatvárajú rámcové zmluvy s dodávateľmi, prípadne majú strategických partnerov, ktorí dodávajú materiál dlhodobo. Keby sa každá jedna položka musela obstarávať osobitne súťažou, procesy by sa neskutočne predĺžili a skomplikovaolo by dobré, keby vysvetlil rozdiel medzi bežnými obchodnými vzťahmi a verejnými obstarávaniami, aby nevznikali mylné predstavy o tom, ako funguje dodávateľský reťazec.
