Po vyhlásení nezávislosti 28. V októbri 1918 začal v Prahe rýchly a často improvizovaný proces budovania ozbrojených síl nového štátu. Na Žofín sa viazali zbrane z rôznych častí mesta a postupne nimi vyzbrojili dobrovoľníci, ktorí prišli brániť vznikajúcu republiku.
Medzi nimi sa objavila nezvyčajná jednotka - družstvo námorníkov, ktoré za jeden deň vyrástlo takmer sto mužov. Hoci Československo bolo vnútrozemským štátom, boli to skúsení vojaci bývalého rakúsko-uhorského námorníctva. V čase, keď sa československé légie z Ruska, Francúzska a Talianska práve vracali domov, títo muži predstavovali jednu z mála disciplinovaných a dobre vycvičených jednotiek, ktoré mal nový štát k dispozícii.
Pre nedostatok vojakov boli mariňáci nasadení ako elitná pechota. Do bojov proti maďarským vojskám vyrazili v typických námorných uniformách, ktoré ich súperov zasiahli nielen nezvyčajne, ale aj psychicky.
