V 60. či 70. rokoch minulého storočia mali európske štáty rádovo menej zdrojov ako dnes, no paradoxne mali rádovo viac peňazí na sociálny štát. Dnes je situácia opačná. Niektoré vrstvy spoločnosti neuveriteľne bohatnú, zatiaľ čo väčšina spoločnosti dopláca na reštrikcie a odbúranie sociálneho štátu. Aby sa takáto politiku dala obhájiť ako „normálna“ a nevyhnutná, vytvorili sa ideologické mýty, ktoré poslušne hlásajú všetky televízie, denníky, analytici a podnikatelia. Pretože, ak by si ľudia náhodou uvedomili, aký podvod sa na nich deje, vyšli by do ulíc. A to je jediné, čoho sa tí hore boja.
Zatiaľ sa však nemusia ničoho báť. Ak sa niekto ľuďom usiluje povedať pravdu, buď ho kúpia, zdiskreditujú alebo nenechajú prehovoriť. A k väčšine ľudí sa preto dostávajú zo všetkých strán len tie informácie, ktoré vyhovujú najbohatším a najvplyvnejším. Ľudia preto dobrovoľne podstupujú proces vlastného ožobračovania, z ktorého si niekto urobil parádny biznis.
