Nana bola od nepamati samostatna obec. Len zeleznicnu stanicu Nany premenovali na Sturovo.
Nana bola od nepamati samostatna obec. Len zeleznicnu stanicu Nany premenovali na Sturovo.
Parkanycanov a Parkancanov znasilnili tak, ze z nich urobili Sturovcanov, bez ich suhlasu.
S poslednou vetou tvojho prispevku suhlasim. Len nechapem, preco si vlastne reagoval na moj prispevok.
Ziadna strana neprikazala zalozenie tej spolocnosti, zalozili ju tam zijuci Slovaci a Madari, ktori su tolerantni k druhej narodnosti. Ktori nechcu vladnut nad spoluobcanmi opacnej narodnosti.
To ale neznamena, ze v Sturove su tolerantni len clenovia tej spolocnosti.
Ked sa spomina tolerancia v suvislosti s tym Sturovym pamatnikov, tak kazdy ma na mysli toleranciu tam zijucich Madarov. A je Matica slovenska tolerantna k tam zijucim Madarom?
Som toho nazoru, ze Slovaci neboli o nic tolerantnejsi k I. CSR, ako bola tolerantna hociktora tam zijuca narodnost.
Keby Slováci mali radi Štúra, tak by od 1.1.2016 zrušili pomenovanie toho mesta Štúrovo.
Som presvedčený, že Štúr kvôli tomu pomenovaniu od roku 1948 sa otáča vo svojom hrobe.
Ja nemusím nič gúglovať, veľmi dobre viem, ako sa tá dedinka pôvodne volala. Obyvatelia by nemali nič proti tomu, keby mesto nemalo to turecké Parkan, ale staroslovanské Kak.th.
Znevažuješ činnosť dobrovoľnej spoločnosti priateľstva porovnaním s nejakým konsolidačným zväzom.
To pomenovanie na Štúrovo nemalo nič spoločného s kultúrou, bola to čistá politika.
Pre mňa to nebolo pochopiteľné. Chceš povedať, že I.ČSR nemala byť tolerantná ani k Slovákom, lebo to sa tiež vypomstilo?
"Tiso predložil ihneď túto Hitlerovu požiadavku Slovenskému snemu, ktorý ju nasledujúci deň 14. marca krátko po 12. hodine schválil."
"Vo štvrtok 16. marca vydal Hitler na Pražskom hrade Výnos o zriadení Protektorátu Čechy a Morava."
Petőfi bol v Bratislave (Prešporku) v roku 1840, 41 a 43.
Pešporáci mali radi Petőfiho, jeden nemecký novinár navrhol, aby z verejných zbierok mu postavili sochu.
Socha Petőfiho bola odhalená 8.9.1911 na dnešnom Hviezdoslavovom námestí. Socha bola v roku 1921 rozobraná a ukrytá, preto nedopadla ako socha Márie Terézie. V roku 1956 socha bola znova postavená v Sade J. Kráľa. Kvôli častému poškodzovaniu socha bola v roku 2003 po oprave umiestnená do Medickej záhrady, aby bola ako-tak chránená. Napriek tomu, od tej doby bola socha viackrát poškodená.
Mesto je napriek hore uvedeným skutočnostiam známe svojou toleranciou. V meste funguje Spoločnosť slovensko maďarského priateľstva v Štúrove.
"Vraj Štúr nie je s mestom „nijakým spôsobom spätý“. Ale veď už 67 rokov nesie jeho meno! Kedysi ospalé pohraničné mestečko vyrástlo v podstate na úroveň okresného sídla."
Koľko obyvateľov Parkanu chcelo v roku 1948, aby sa mesto volalo Štúrovo? Čím si to ospalé pohraničné mestečko zaslúžilo, aby bolo tým menom poctené? Keď mestečko vyrástlo v podstate na úroveň okresného sídla, tak prečo dnes nie je okresným sídlom?!
Ide o to, že Parkančanov už raz znásilnili, a teraz sa chystajú druhýkrát.
Nemusíš tak tvrdo na tú Maticu slovenskú. Vybavia si súhlas majiteľa pozemku, a bude to legálne a zákonné.
Som presvedčený, že Štúr by nesúhlasil aby Parkan bol pomenovaný po ňom, a aby tam bol postavený jeho pamätník.
Bohužiaľ už si nepamätám zdroj v ktorom som čítal, že Ľudovít Štúr jediný krát prechádzal cez Štúrovo, mesto samého blata mu bolo odporné.
Béla Grünwald bol maďarizátor maniak, ale uznal, že celý slovenský národ nie je možné pomaďarčiť, ani nechcel. O ľudové školy sa nestaral, jeho predstava bola taká, že STREDNÉ školy sú dôležité. Tam sa má vychovať inteligencia v maďarskom duchu, ktorá potom bude vplývať na obyčajný ľud. Preto bol proti slovenským STREDNÝM školám a v jeho citovanom výroku je maďarská "STREDNÁ škola je ako veľký stroj, ..."
Veľmi dobrý článok.
Priznám sa, že nepoznám žiadny Apponyiho zákon , ktorý by predpisoval používať maďarčinu ako vyučovací jazyk aj v nemaďarských oblastiach Uhorska a aby po maďarsky sa tam muselo vyučovať dokonca i náboženstvo.
V časti týkajúcej sa Bélu Grünwalda autor sa mýli.Grünwald nikdy nebol ministrom. https://sk.wikipedia.org/wiki/Belo_Gr%C3%BCn…
"V roku 1861-1863 advokátsky koncipient, od roku 1865 pôsobil v Banskej Bystrici, 1867 hlavný stoličný notár, 1871 podžupan Zvolenskej župy so sídlom v Banskej Bystrici. Od roku 1878 poslanec uhorského snemu za volebný okr. Banská Bystrica, potom Sliač."
Poslancom bol vo farbách vládnej strany, ale strana jeho nacionalizmus nepodporovala, preto vystúpil z vládnej strany a bol nezávislým, neskôr opozičným poslancom. On inicioval zavretie Matice slovenskej a troch slovenských gymnázií, ale dosiahol to pomocou valného zhromaždenia župy.
Esej Vladimíra Mináča "Tu žije národ" začal Kultúrny život uverejňovať 15. októbra 1965.