Zopár praktických skúseností zo škôl - cez hodinu rúška majú, ale sedia si jeden druhému chrbtom a rozprávajú minimálne. Cez prestávku rúško dole, objímajú sa, kričia na seba atď.
Druhý postreh - deti si z rúšok robia padáky pre panáčikov. Zazvoní a oni si to rúško zo zeme dajú na nos.
Takže načo to divadlo?
To isté politici, u nás aj vo svete. Vidíš nemeckého prezidenta ako volí v rúšku, hneď potom dá rozhovor pre telku a tam už rúško nemá, pričom je v tej istej triede. Naši politici zasa naopak, pred kamerou rúško, potom dvojhodinové stretnutie bez rúška.
