Assad je alavit.
Toš, to enem taká zábavka.
Čítať dľa časovej následnosti.
Brať s nadhľadom.
Tej ešte robilo problém pomenovať hru na ľade s pukom. (Ani sa jej nečudujem. Toľmé diaľavy, kontinenty, a štáty v svojom živote absolvovať. Akou rečou potom hovoriť? Nuž ňaľahkô pre takieho svetochodca - glóbtrotera, moju starú mať.)
Vidíš? Roky sme hokej ani poriadne pomenovať nevedeli, a teraz máme z neho všetky medaily: zlaté veškeré, striebornú i bronzovú. Aby som parafrázoval etudu z vášho spracovania René mládenca príhody a skúsenosti: Taký národ s toľkými medailami sa veru vo svete nestratí.
Milý J. r. H. S.,
krásny pozdrav tam k vám s odkazom:
„My sme tu doma!” Suomi!
Acisal, solitér
no verný fanúšik kolektívnych športov.
10. 7. 2011
J.úlius r. H.umorista S.atinský.
Ešte pred tridsiatimi či štyridsiatimi rokmi naše staré mamy ani len nevedeli správne pomenovať hru s pukom na ľade. Napríklad tá moja. Narodila sa v Amerike - v meste Tarentum, v Pennsylvánii, v tisicdeväťsto štvrtom roku. Čosi-kamsi sa v tisícdeväťsto ôsmom i s rodičmi na rodnú postať vrátila. Na Suché v Rakúsko-Uhorsku.
Keď sa jej moji starší súrodenci pýtali na bratrancov: „Babka, gdze sú chasnia [kde sú chalani], odpovedala: „Toj sa išli dzesi hokejkovac alebo skíjovac.” [Voľakde išli hrať hokej alebo sa lýžovať.” Vidíš to, vážený J. r. H. S.? Vidíš ten pokrok? Páč! Tá vetchá stvôra z USA, emigrovavšia do Rakúsko-Uhorska, jedného dňa sa zobudivšia v Československu, potom v autonómii, pár dní nato v prvej Slovenskej republike a zas o nejaký ten rok v Československu a naostatok i v ČSSR!
A úspechy národného hokejového družstva? To získalo jeden bronz, jedno striebro a trikrát zlato. Vieme o tom všetci, len sa všetci okúňame doznať to. Zlato z A, B i C-kategórie. Presnejšie z C, B i A. Pekne porade. Poctivo. Prepytujem: hezky česky - ”vodpodlahy”. Lebo ta nás dejiny (tak sa tomu hovorí) „umiestnili”, vtedy... Ktorý národ toho toľko v hokeji dokázal? Za tak krátky čas? Ни зборная, ni krajina (hokeja) pôvodu (Kanada), ni krajina (obecného) podvodu (južný sused Kanady). Sme titáni - preto porovnanie s nimi. Nebudeme sa podceňovať porovnávaním sa s inými. Dávno už neplatí: cudzie nechceme, svoje nemáme.
A komu sa nelení
tramtárijajov,
ten stihne aj majstrovstvá
v hode kópiou.
Prihlášky sú pred každou kanceláriou!
(Autorský text M. Lasica, hudba Jaro Filip)
Hľa, vaša elégia o športovani, váš príspevok k neúnavnému športovému zápalu Slovákov a Sloveniek.
Práve tieto len pár týždňov nazad, v hokejbale pokorili Kanadu a získali kov najcennejší:
http://www.europrofit.sk/sport/ine /35589-slo…
Nie však len ženským. Aj skrzevá mužský hokej sme svetu dáč’ ukázali. Marián Hossa má Stanley cup (jeho brat chce v KHL vybojovať Кубок Гагарина). Už aj to nenápadne chlapča Zdenko Chára - Čára (”jakže mu to Amerikáňci vravijá“). 'Na plnej čiare' zabodoval: získal Stanley cup - ako kapitán Bostonu. Nebol však prvý ako Slovák v kapitánskom drese víťazného mužstva. Predbehol ho Stan Mikita. V kapitánskom drese Chickago Black Hawks.** Páč, tá Slovač!
Tatrami venovali kantilu:
MAJSTROVSTVÁ
Na salaši pod Veprom,
tramtárijadom,
budú miestne preteky
v hode oštiepkom.
Víťaz miestnej súťaže
tramtárijadov
je súčasne víťazom
krajských pretekov.
Celoštátne preteky
v hode oštiepkom
sú tak isto pod Veprom
tramtárijadom.
Tým sa miestny preborník
tramtárijakiki
stáva automaticky
majstrom republiky.
V patronátnom podniku
tramtárijahu
chystajú pre víťaza
pohár z tvarohu.
Plus spiatočnú letenku
tramtárijadom
na Majstrovstvá Európy
v hode oštiepkom.
Ktoré sa tiež konajú
tramtárijadom
na tom istom salaši
- rovno pod Veprom.
Takže patrón pretekov
tramtárijadlo
ušetrí aj za hotel
aj za lietadlo.
Z ušetrenej sumičky
tramtárijadom
vybudujú štadión
pre hod oštiepkom.
Na salaši pod Veprom
tramtárijadom
budú veľké preteky,
vy už viete v čom.
Kto sa mieni zúčastniť
tramtárijajé
musí poslať prihlášku
a dve kópie.
LnOS11 - „O Majstrovstvách a konci okúňania sa”
LIST NA ONEN SVET - JEDENÁSTY
„O Majstrovstvách a konci okúňania sa”
Július Satinský
Poste Restante U Všehomíra
∞ - Športoviská Onoho sveta
Vážený,
J.úlius, rčený H.umorista S.atinský.
V dnešnom LnOSe by som sa Ti chcel vyznať z našej neutíchajúcej náruživosti k športu. O tom, ako Slovač i v športe chce dosiahnuť svoje. (A čie by mala chcieť dosiahnuť? - aby som parafrázoval Tvoje druhé umelecké ja.*) Aj o konci našej trudomyseľnosti - aspoň v športe.
Ani Tebe nie je šport cudzí, ukradnutý. Veď Tvoje umelecké ja i Tvoje umelecké druhé ja - Lasica* - a i to tretie - Jaro Filip - ste športovému zápoleniu neskrotného národa pod Tatrami venovali kantilu:
Ľaľa ho,
zrazu sa z pána 'Vševediaci' – oponujúc mu 'sorbon'l jeho štýlom, no inak trefne – vykľulo takôto...
A je po znášanlivosti,
odbornosť zabudnutá,
elementárna človečina ta-tam...
"Každý Slovák by mal byť najskôr človák." (J. Satinský)
xmmm
ja si najradšej pozeram - pre pozitívnu motiváciu - takôto:
https://youtu.be/NFBPMqPVJeY 30. sek. a nasled.,
vždy ma to nakopne
Pravda pravdúca: dosiahol. Celkom isto i vlastným úsilím. Nepochybne ho však v kariére "pokopol" sobáš so Slovenkou, ktorej otec pôsobil v tajnej službe 1. SR. Info, kontakty – toť vec na nezaplatenie... A táto jeho manželka je zase veľvyslankyňou ČR v SR. Mocní to medzi sebou vedia: či už v Európe stredovekej či súčasnej...
To len tak naokraj. Nespochybňujem však, že irituje západoeurópskych macchiavelistov. A to kvitujem.
myself, poklona.
srf1111 (a mnohí, mnohí iní), skúsim namiesto myself:
Gramatika – to je úzus, všeobecné pravidlá. Tak – ako zákony. Lenže komu by dnes záležalo na ich dodržiavaní, že?
Odporúčame