Bolo ako bolo, bolo po vojne svet sa zviechal bolestiach, vládol revanš, ty si mne robil zle, tak ja ti spravím teraz a tak sa trestalo hlava nehlavá.
Päťdesiate roky boli o čosi kultivovanejšie, ale ľudi kváril nedostatok všetkého, národ chcel chladničky, práčky, televízory, stavali sa fabriky, ale nestačili vyrábať.
Najkrajšie boli zlaté šesťdesiate, nová kultúra, móda, aj pračky aj chladničky už boli, chceli sme nové domy, byty a auta, zase trebalo postaviť panelárne automobilku. Nuž sme čakali na bytovom družstve v mototechne v stavebninách.
Prišli bratia z východu, zbrzdili nás, ale žili sme, študovali, milovali, deti sa nám rodili v lete celý národ na dovolenke, aj nám bolo dobré, menej sme kecali a viacej robili.
Zrazu prišlo pár múdrych a zmenili nám system a výsledok: rozkradli nás, máme sa síce dobré, ale nie všetci.