V čase "tuhého socializmu" sme Vianoce v našom pod duklianskom mestečku prežívali oveľa duchovnejšie ako v čase bezbrehej demokracie.
Začali sme "Dedom mrázom", ktorého aj tak všetci volali Mikuláš a tešili sme sa na Ježiška. Na štedrý večer sme dodržiavali všetky tradície, pomodlili sme sa zaspievali koledu a deti si rozbalili aj keď skromnejšie podľa možnosti rodičov darčeky, potom sme išli na polnočnú.
Nikto nám nič nezakazoval ani nenariaďoval ako sa tu snaží podsúvať pán Jancura, Vianoce boli sviatky pokoja a pohody, kde sa vždy našiel zvyšný tanier pre pocestného, stretávali sme sa z príbuznými,priateľmi a šťastie žiarilo z našich sŕdc a verte bolo šťastie úprimné nie hrane ako sme na to zvyknutí za posledných dvadsaťpäť rokov tzv. náboženskej slobody, kde sa pretekáme kto toho viac nehanobí a boh a tzv. dobročinnosť je iba záštitou aby sme si pred svojím svedomím uľavili a zakryli svoj egoizmus.
Prajem všetkým pekné Vianoce


