Zábudliví to tí naši bratia. . .
Pri čítaní tvojho blogu som si spomenul čo mne v sedemdesiatych rokoch minulého storočia rozprával môj otec ktorý ako dospievajúci muž prežil, slovenský štát, vojnu, fašizmus, povstanie, vyvraždenie desaťtisícov židovských a cigánskych spoluobčanov v humanitných zariadeniach koncentračných táborov. Vraždenie nevinných ludi počas SNP v Kremničke, Balážov, Tokajíku, bez súdu a nejakých dôkazoch, že sú vinní.
Rozprával mi o povojnovej biede východného Slovenska, hlade a beznádeji. Rozprával mi novej nádeji, stavaní fabrík v každom mestečku, nemocníc, škôl kde bežný slovenský občan dostal vzdelanie, prácu, lacný byt, mohol si postaviť dom dať študovať svoje deti.
Nebol som z jeho rozprávania o minulosti spokojný, nevidel som klady doby, ale iba zápory vtedajšej súčastnosti.
Dnes keď ja chcem porovnať svet mojej mladosti ktorá nebola ideálna, ale určite bola spravodlivejšia k nám bežným ľuďom a to mi potvrdilo dvadsaťštyri rokov sučastnosti