Právo národov na sebaurčenie ktorú všetkým národom sveta zaručuje Charta OSN a to by malo platiť aj v bratovražednom konflikte Ukrajina - Rusko. Konečne, že sa svet prostredníctvom G20 chytá zdravého rozumu a začína uvažovať čo ďalej z Ukrajinou.
Právo národov na sebaurčenie ktorú všetkým národom sveta zaručuje Charta OSN a to by malo platiť aj v bratovražednom konflikte Ukrajina - Rusko. Konečne, že sa svet prostredníctvom G20 chytá zdravého rozumu a začína uvažovať čo ďalej z Ukrajinou.
Nechcem sa tu rozpisovať v čom je problém tzv. demokratického školstva, ale občania ktorí časť života prešili v socializme pokiaľ sú objektívni to môžu posúdiť. Školstvo tak ako zdravotníctvo a sociálny systém za posledných 30 rokov éry tzv. demokracie utrpeli najväčšie fiasko ktoré malé Slovensko aj napriek rôznym reformám posunulo do obdobia I.ČSR v rokov 1918 - 1938.
Pán Ťapák, klobúk dole, len škoda, že zotročeným Slovákom je všetko jedno, len keď majú plné brucha a môžu do pozdnej noci tancovať a tak prikývnu každému pánovi ktorý si ich skrotí.
Nad vašim výstižným príspevkom sa musím pousmiať, ste presne vystihli prečo sa seriózny športový komentátor dal na dráhu lži, lebo rozuzlenie prišlo nakoniec: Totiž prácu v RTVS získala jeho manželka a on a zato sa treba svojim chlebodarcom odvďačiť.
Fugeti, Fugeti vidieť, že si nežil na Slovensku, alebo si chodil poza školu?
Mal si počúvať aj medzi riadkami a posledné vety, že v každom prípade by Rusko a Bielorusko by sa nemalo dostať na OH aj keď MOV rozhodne inač. Chybou vraj bolo a to, že už ani na tie posledné ktoré boli minulý rok nemali ísť.
Ako stály respondent jednej nemenovanej agentúry mám svoje skúsenosti z politickými prieskumami. Je to presne je to tak ako píšeš prieskumy sa manipulujú.
Dobré návrhy mierumilovných síl zo sveta o zastavení bojov a konflikt uzavrieť určitým kompromisom nie sú rešpektované Európou úniou ani USA ktorí popresadzujú mier na Ukrajine iba novými a novými dodavkami zbrani a silnejšej munície čo apokalypsu dvoch blízkych národnou iba predlžuje.
V osemdesiatych rokov minulého storočia som pätnásť rokov pracoval ako šéf organizácie kde polovičku zamestnancov tvorili vtedajší Cigáni dnes Rómovia. Snažil som sa tým ľuďom rôznymi drobnými sociálnymi ústupkami pomôcť, napr. bytom , podnikovou pôžičkou a pod. Medzitým som si robil taký súkromný výskum ako sa ľudia dajú pretvoriť k lepšiemu. Aj keď sa jednalo väčšinou o manuálne práce z ľudí ktorí zo začiatku nevedeli zobrať do ruky ani lopatu som postupne ako sa zmysluplnou prácou zdokonaľovali vychoval spoľahlivých a zručných pracovníkov. ktorého som neskôr poveril aj organizačnou prácou, alebo som mu umožnil spraviť vodičský preukaz a pod. Po prevrate sa to všetko zmenilo, prví sa na dlažbu dostali Rómovia a tí štát im začal vyplácať rôzne dávky na ktorých sa nabalili aj ich organizátori a tak si Romovia zvykli, že aj bez práce sú koláče. Záver je asi taký, že určité etnikum potrebuje človeka ktorý vy ich viedol dal im prácu a mal nad nimi akýsi dohľad.
Určite tí mladí "hrdinovia" ktorí za chvíľkové potešenie svojho vodcu prišli o život majú matky ktoré svojich mŕtvych synov budú pre slávu svojho vodcu oplakávať.
Ako chlapec si pamätám na príbeh o huculovom rebelovi Oleksovi Dovbušovi ktorý bohatým bral a chudobným dával. Bol to zbojník z karpatských Polonín ktoré sa v súčasnosti nachádzajú na území terajšej Ukrajiny. Hlavný hrdina ako človek z ubiedeného poddanského ľudu podobný nášmu Jánošíkovi bojoval proti vtedajšej uhorskej vrchnosti. Jeho legendami opradený príbeh bol sfilmovaný už v časoch socializmu a ako školáci sme sa ho v miestom kine povinné zúčastnili.
Výsledok je zrejme jasný, chlapci trnavskí škoda námahy. Postupy Dnipro, bratom treba vyhovieť...
Slovania a Východoeurópania okrem pár vyvolených Maďaroch spred rozbitia Rakúsko-Uhorska robili sluhov a otrokov Anglosasom už tisíc rokov pred tým ako bol tu socializmus.
Zaujímavý príbeh, téma o ktorej sa medzi ľuďmi šepce, ale na hlas nehovorí. Zaujímavé, že nik sa ju nepokúsil spracovať ako memento otrockej podriadenosti menejcenných východoeurópskych národov Anglosasov.
Bežný Slovák za posledných tridsaťtri rokov tzv. demokracie žije v permanentnom strachu. Z poprevratovej eufórie a sľubovanému Švajčiarsku keď zistil sa bežný Slovak rýchlo prebral a začal sa báť. Najprv hospodárskym rozvratom stratil zamestnanie potom a sebaistotu čo keď mi budúcnosť nevyjde? Keď začal kolabovať zdravotnícky a sociálny systém strach bežného Slováka sa začal rokmi stupňovať až dospelo to tak ďaleko ako to svojim článkom naznačil bloger Dedic.
Rusi nestrašia Rusi upozorňujú, že sa také čosi blízko nás deje. Múdra vláda štátu by mala byť na pozore a sledovať čo je na tom pravdy, lebo staré slovenské príslovie hovorí "bez vetra sa ani lístok na strome nepohne." Ale v slovenskej vláde sa deje opak. Ta sa takým správam posmieva, ale keď to príde choroba aj k nám tak potom nevie kam z konopy. Vyhlási pandémiu a pozatvára nás do karantény.
Takto sme sa teda na tom Slovensku s tou demokraciou dopracovali. Zdravotníctvo nám kolabuje, na ošetrenie sa treba objednať aspoň dva mesiace dopredu, na zložitejšie operácie sa čaká rok, ľudia predčasne umierajú, nemáme potrebné lieky a namiesto lekárov ktorí vraj chýbajú nás budú olizovať psi.
Odporúčame