Akí ľudia, taká doba...
Po roku 1948 sa zdravotná starostlivosť, dostala na jedno z priorít nového politického systému a slúžilo čo najširšiemu okruhu ľudí. Vybudovala sa sieť zdravotníckych zariadení od základných dedinských a podnikových zdravotných stredísk. Postavili sa okresné, krajské ústavy národného zdravia a celoštátne špecializované zdravotnícke inštitúcie. Prijala sa doktrína, že pacienta treba liečiť a vyliečiť aby sa čim skôr zaradil do pracovného, alebo spoločenského života bez ďalších zdravotných nákladov. Bohužiaľ všetko toto čo naši predchodcovia vybudovali sa rôznymi reštruktami zrušilo a zdravotníctvo ako celok už 30 upadá a živorí na pokraji záujmu všetkých vlád. Síce aj kapitalistický systém súkromných nemocníc ma úlohu liečiť, ale liečiť tak aby pacient nebol vyliečený, ale stal sa celoživotným konzumentom liekov ktoré zaručujú dobrý príjem celému zdravotníckemu komplexu t,j. od výrobcov liekov, dílerov a lekárov stáli a dobrý príjem peňazí.