Československé zdravotníctvo, školstvo a celý socialný systém sa po roku 1948 zameral na skvalitnenie života ľudí nehľadiac na finančné náklady. Z malých súkromných ambulancii a nemocníc vznikol postupne jednotný systém zdravotníctva zaviedli sa očkovania niektoré choroby na ktoré sa bežne zomieralo ustúpili. V každom okresnom meste sa postavili sa nemocnice tzv. OUNZ, v obciach a závodov zdravotné strediska kde obvodný lekár dokázal zistiť bežnú chorobu aj ju liečiť, v prípade vážnejšej poslal na odborne vyšetrenie a keď bolo potreba tak aj hospitalizáciu kde si pacienta prehliadli a liečili ho aby odišiel domov zdravý, alebo aspoň schopný ďalšieho života.
A dnes aj keď zdravotnícka diagnostika pokročila zdravotníctvo ako celok upadá začína sa to podobať na tu kapitalistickú kde pacient je klient a tak, liečime ale nič nevyliečime zabezpečíme, že bude brať tabletky celý život a my najitelia kapitalistickéhozdravotníctva budeme bohatí.
