Z Nemcova urobili posvätnú ikonu, glorifikovali ho média a prisluhovači médií.
Z rozprávkovo bohatého vládneho úradníka sa stala sakrálna obeť. Neustále sme zahlcovaní správami o ňom, ale len ako o odporcovi Putina a jeho boji za demokraciu.
Mám pocit, že obdobie vlády Jeľcina bolo jediným obdobím demokracie. Muselo byť. A ak nebolo, tak jedine Nemcov v histórii ruských vlád bol neskorumpovateľný politik, nespolupracoval s mafiami a oligarchami.
Pripomína mi to postoj k Bielorusku. Ešte donedávna sme čítali o nedemokratickej krajine, poslednej európskej krajine, kde vládne diktátor, kde je zakázaná sloboda slova, kde sú skamuflované voľby, kde odporcov zatvárajú do väzenia. A dnes ? Stačilo malé priklonenie sa k Ukrajine a na všetko sa zabúda. Zrazu je z Lukašenka prezident bez prívlastku diktátor. (okrem toho, Nemcov poskytol rozhovor o možnosti svojej smrti bieloruskej nezávislej televízii, ako mám chápať túto skutočnosť, keď v Bielorusku doteraz bola trestaná sloboda slova)