Príchod armády v roku 1968 vnímala prevažne väčšina Slovákov o Čechoch ani nehovoriac negatívne. Dubčekova vláda mala vtedy veľkú podporu, pravdepobobne najvyššiu ako kedy aká socialistická vláda reálne mala.Pravda boli ľudia, ktorým tento príchod aj vyhovoval. Nasledovali potom kruté čistky, ktoré ich obete a ich deti verchuške tak skoro nezabudnú. My ostatní sme sa museli 20 rokov drviť ruštinu, teda jazyk, z ktorého sme nejaký osoh nemali. Vojaci sme stretávali ruských vojakov aj na vojne, ich vybavenie bolo dosť slabé .Našťastie vedenie našej armády bralo väčší ohľad na ľudské životy a v tomto nenasledovali sovietsky priklad. Ich odchod bol vtedy skoro zázrak. Neradi odchádzali nielen pre svetovú politiku ale pre nich pobyt u nás predstavoval oproti domovine blahobyt. Ich kasárne ostali v katastrofálnom stave. A prečo sem prišli? Lebo sme boli jediný socialistický štát, kde ešte vojenský neboli prítomní .Môj názor po ich novom príchode netúžim ani náhodou.
