Sarkastická kritika „pjongčangšportovcov“ a národnej povahy. „Írečití športovci“ sa len naivne vyhovárajú – „drísty“. Prejavy uznania za úspechy „neírečitých“ - pokrytectvo. Ako slon v porceláne je necitlivý aj k nim. Výsmechom -„vymakanou koncepciou“ - „zrušme našich športovcov“- nás „lieči“.
Neadresne moralizuje. Metafor sa nevie nabažiť. Namotal toľko horkej vaty a klišé. Kontrapunkt: on - spisovateľ s týmto článkom a na strane druhej olympionici, ktorých exaktne merané výkony bagatelizuje. Áno, A. K. vyčnieva, no aj iní dosiahli viac, než len to 35. miesto. Že by o tom nevedel? Ak favoriti, či iní zaostali za očakávaniami, tak určite nie pre predurčenosť Slovákov byť „chvostom“, a tobôž nie pre „objav“ vplyvu „našej nešťastnej xenofóbnej ... povahy“ na výsledky. Kto pozorne počúval, našiel v ich vyjadreniach sebakritiku a sebaspytovanie. Vedia, že neúspech sa musí odborne rozanalyzovať a len ďalší tréning a súťažné skúseností môžu zraziť stotinky sekundy.
