V roku 1965 prišiel historik Gar Alperovitz v knihe Atómová diplomacia: Hirošima a Postupim s tézou, že hlavným cieľom zhodenia bomby nebola snaha vyhrať vojnu. Američania sa podľa neho útokom snažili ukázať Sovietskemu zväzu svoju novú zbraň a dosiahnuť tak diplomatické úspechy. Nazýva to atómovou diplomaciou.
Japonci sa podľa Hasegawu / japonský historik/ spoliehali na Sovietsky zväz, s ktorým neboli vo vojne, že im pomôže vyrokovať lepšie podmienky kapitulácie, ako ponúkali Spojené štáty. Práve vyhlásením vojny z 8. augusta táto stratégia padla. Deviateho augusta ráno sa stretla Najvyššia rada japonskej vlády. To podľa zástancov tejto teórie naznačuje, že až sovietske vyhlásenie vojny, a nie atómová bomba na Hirošimu, prinútilo Japonsko zvažovať kapituláciu.
Informácie je potrebné overovať si z rôznych zdrojov, a nie iba z tých, ktoré Vám vyhovujú.
