Ročne je zavraždených 20 miliónov detí v lonách ich matiek. Ako boli židovské matky s deťmi vyvlečené z ich domov a zastrelené alebo vyhladované, tak aj dnes sú nenarodené deti násilím vytiahnuté z ich príbytku, niekedy vcelku, inokedy roztrhané po častiach. Niekedy sa stáva, že sú vyhladované na smrť, keď sa narodia živé a nechajú sa zabalené do igelitu pomaly zomierať. To sa deje aj v kolíske demokracie Amerike, kde majú zákon, že kým sa dieťa nenarodí, nemá žiadne ústavné práva. Tento a podobné choré zákony využívajú novodobí nacisti, aby zabíjali už skoro narodené deti, ktoré sa ešte nenarodili, lebo hlavička dieťatka je ešte v lone matky. Ako je možné, že tí, čo odsudzujú jeden holokaust nevidia jen druhý? O koľko väčšiu cenu má život človeka, ktorý sa narodil o minútu skôr ako druhý? Jeden má všetky práva a druhý žiadne. O tomto holokauste treba hovoriť, ten je totiž realitou dnešných dní.


