Deforma slovenského vzdelávania na ZŠ a SŠ
V priebehu posledných rokov som sa aktívne zúčastnil mnohých svetových a európskych konferencií o edukačnom výskume. To, čo odlišuje reformy vzdelávania vo svete od slovenskej „reformy“, je dôraz na optimálny rozvoj žiaka primerane jeho možnostiam (t.j. žiak nie je iba nádoba, do ktorej sa nalievajú poznatky) , pochopenie, čo vlastne skutočné poznatky sú, využívanie výsledkov mnohých iných vied – spomeniem iba tie najnovšie: systemika, kognitívna lingvistika, komunikačné poňatie didaktiky..
Výsledky slovenskej „reformy“ sú z tohto pohľadu limitované absenciou porozumenia, čo je vlastne poznávanie, neexistujúcou prípravou učiteľov, autorov učebníc a vydavateľov, nezmyselným centralizovaným systémom tvorby učebníc, a hlavne absenciou analyticko-syntetického systémového prístupu autorov reformy. O slovenskej „reforme“ vzdelávania možno povedať, že vôbec nie je reformou a nevedie ku skvalitneniu vzdelávania v zmysle potrieb znalostnej spoločnosti. Preto by sa mala nazývať DEFORMOU.
