A vieš, že ťa viem celkom pochopiť, prečo si sa s tým trápil...
Je to totiž večná dilema obdarovaného, ak mu dar nesadne. Dar a ohľaduplnosť, kontra nechuť k darovanému koňovi, vlastne jeleňovi.:)
A vieš, že ťa viem celkom pochopiť, prečo si sa s tým trápil...
Je to totiž večná dilema obdarovaného, ak mu dar nesadne. Dar a ohľaduplnosť, kontra nechuť k darovanému koňovi, vlastne jeleňovi.:)
Bezvadný blog. :)))
Ten obraz ako by bol živý a tú jeho atmosféru som si vedela do detailu predstaviť. Aj reakciu suseda.:D
Zasmiala som sa.
Súhlasím do bodky. Každá láska(bláznivá a iracionálna) sa časom "upokojí" a ak nedostane inú kvalitu, nepridruží sa priateľstvo, tak vzťah skrachuje.
Veru, veru, ten justičný bordel a tajný dohľad by si mal posvietiť na takéto blogy a preveriť, či sa nejedná o šírenie poplašnej správy. :D
Keby som chcela byť zlomyseľná, s ohľadom na tvoj predchádzajúci blog, tak ti napíšem: Čo lamentuješ? Človek má vždy možnosť slobodne sa rozhodnúť!
... veru bola a potom sa stalo, že ráno som sa zobudila a bolo po láske ...:DDD
No neviem viky, či si divná alebo na okraji spoločnosti, či dokonalá. Žijem tiež medzi ľuďmi a v spoločnosti a nestretla som sa s tým, žeby ten, čo mu alkoholické nápoje nešmakujú, mal nálepku "divný". Naopak, je rešpektovaný, bez ďalších komentárov. Ja našťastie nie som tak postihnutá a doprajem si pohár vína, aj koňaku, keď mám na ne chuť. Základ je vedieť, kedy dosť. A to je celé.
Nič proti psíkom nemám, ale aj mňa vie nazlostiť, keď vidím žltý sneh rovno pri vchode.
U mňa to bolo na "zomretie".
A viac už nenapíšem. Nielen automat v DEBATE, ale asi aj nebesá sú proti môjmu chápaniu lásky. :)))))))))
K tvojim charakteristikám lásky hádam ani niet čo dodať. Mimochodom, snažila si sa popísať lásku dosť akademicky. V jednom však predsa nesúhlasím. “Láska sa začína rozhodnutím – môžeme ju prijať alebo ignorovať“. Martha, u mňa láska nikdy nebola vecou rozhodnutia. Ona zrazu bola. A niekedy bolo ťažko pochopiť, že prečo. Rozchod si popísala skoro neosobne, napriek tomu, že každý kto ľúbil pozná pocit, keď mu druhý zahlási koniec.
...márne sa snažím pripojiť príspevok, v ktorom som použila len štandartné slová. A vraj je nevhodný. Tak teda neviem...:(
Martha, je mi ľúto, že nám, do debaty, ťa vrátilo sklamanie. To vždy je veľmi smutné a bolestné.
Znamená to, že v rámci slobodného rozhodovania si za slobodné rozhodnutie ženy o interupcii a slobodnom rozhodnutí jedinca o vlastnej eutanázii?!
Hej? O slobode rozhodovania sa?
Ty, ako nábožensky založený človek, nemáš problém s tým, že aplikuješ slobodu rozhodovania sa aj na rozhodovanie o vlastnom živote? Ako to ide do hromady s kresťanskou vieroukou?
Prirovnanie k JOJ- ke vyjadruje moje hodnotenie toho, že dokážeš ponúknuť, aj samovraždu kňaza, aby si dodal presvedčivosti príbehom v blogu.
Pôsobivý, takmer JOJ-kársky začiatok, pokračovanie v duchu nezmieriteľnej nenávisti, idealizovanie neidealizovateľného a zakončenie také, aký bol začiatok.
Koľko linkov mám pripojiť so samovraždami z minulého roka na Slovensku a vo svete?
Ktorá je to tá zasľúbená krajina a vyvolený národ, ktoré nám vo svojich blogoch dávaš za vzor? Ja takých nepoznám!
Drozdy... sú súčasťou aj sídliskového života. Vídam ich aj v našom "lesoparčíku" pred domom. Prakticky celý rok tam skackajú, hrajú sa, a ani sa veľmi neboja. Koncom jesene som si častejšie všimla párik, ktorý mal na trávniku pred vchodom svoj domicil. Zvykla som si na naň a neodišiel ani s prechodom jesene do zimy. Raz, keď som sa vracala domov, som dvojicu opäť videla na trávniku. Jedného ležať a druhého stáť neďaleko neho. Zistila som, čo je s ležiacim a bolo jasné, že to má za sebou. Ten druhý obskakoval okolo, akoby držal stráž. Nevedela som, čo si s tým počať. Najjednoduchšie by bolo drozda zabaliť do igelitu a provizórne ho pochovať v domových odpadkoch. Nedalo mi, a tak som to nechala na iného. Keď som išla večer vysypať odpadky, drozdov nebolo. Ešte niekoľko dní som videla poskakovať sólo drozda na mieste, kde som ich našla. Teraz, keď vídam možno ďalšiu generáciu drozdov, vždy si spomeniem na túto príhodu.
Pekný príbeh, pekné fotky. Ty si napísal príbeh o začiatku kolobehu života v prírode, ktorému človek dal šancu vzniknúť. Ja mám zas banálnu skúsenosť s jeho naplnením.
Život nie je pes, je to suka. Napísal.
Vyznať sa z bolesti, znamená jej zmiernenie aspoň o polovicu. Neviem, kto to povedal ... asi ja.:)))
Báseň je aj výsledný produkt, namaľovaný obraz - autoportrét.
Existuje na Slovensku inštitúcia, kde si sa nesťažoval? Pošepnem - zostáva ešte Štrasburg.
Odporúčame