Sa nediv. V tomto národe, kde nik nikdy netrestal ani kolaborantov, ani špekulantov, bola špekulácia a kolaborácia spôsobom žitia a div nie hrdinstvom. Stačilo jedného potrestať. Ale Havel to videl ako divadlo a sprosté nie sme ako oni sa stalo. Tu ešte generácia, čo odišla pred 15 rokmi, bola posledná, čo vedela, čo je to hrdosť. Tí mali slobodu cestovania ešte pred vojnou a kto študoval, ako študent prešiel celý svet. Neboli by sa utĺkli pre Juhosláviu. Slobodu cestovania považovali za základné právo. Čo sa potom dalo čakať od všelijakých dručštevníkov, pásových robotníkov a rýchlokvasených inteligentov. Mali vyliečené komplexy, keď kradli niekde na poli kukuricu a slivky a nevadilo im, že sa z nich rehióce celá Európa. A ešte povestnejší tým boli Česi. Aj niektoré ich vtipné filmy boli o tom. Tá najnižšia inteligenčná a sociálna vrstva nikdy nič v nijakom zriadení, štáte, alebo dobe, nepochopila. V lete si vyprotežovala pobyt niekde v Juhoslávii a potom sa celý rok vytešovala.