Ak to takto ďalej pôjde, Rusi by mali urobiť gesto a darovať Japoncom Kurilské ostrovy, aby sa Japonci mali kde presťahovať.
Ak to takto ďalej pôjde, Rusi by mali urobiť gesto a darovať Japoncom Kurilské ostrovy, aby sa Japonci mali kde presťahovať.
Nechcem sa vyjadrovať k potrebe či nadbytočnosti 85 manažérov. Nemám relevantné informácie o tom, v akom čase sa toľký nazbieralo, alebo či taký počet v minulosti bol normálny. Zrejme však tieto miesta boli obsadené už v minulosti. Ja sa však chcem pozastaviť na jedným - prečo prioritou tejto vlády je škrtanie výdavkov a nie vytváranie nových hodnôt, ktoré by priniesli nové peniaze? Prečo rozpredávame majetok namiesto toho, aby sme ho zhodnocovali? Prečo vytvárame nových nezamestnaných namiesto toho, aby sme vytvárali pracovné príležitosti? Nad tým sa pozastavujem a nenachádzam odpoveď.
Veľmi pomôžu knižky na pozitívne myslenie. Depresia je zlý stav mysle. Sú názory, že práve depresia je spúšťačom chorôb, lebo telo sa veľmi zaoberá stavom mysle a nemá čas na imunitný systém. Komu z vás sa nestal prípad, že keď pominula stresová situácia, telo sa zosypalo a ochorelo? Snáď každému z vás.
Ja som v určitej životnej etape prežíval veľkú depresiu, nedokázal som vyjsť ani po ôsmi schodoch, každý pohyb bol pre mňa namáhavý. Práve vtedy som spoznal výborného človeka, lekára, akupunkturistu, balneológa, fyzioterapeuta, primára, psychológa a na ďalšie špecializácie si už nepamätám. Tento Človek s veľkým Č ma priviedol na nové, pozitívne myslenie, ten mi ukázal nový smer žitia. Som mu za to nadosmrti vďačný. V tu dobu som si osvojil Silvovu metódu kontroly mysle a s pomocou nej som sa dokázal vymaniť z depresie do troch minút - z hlbokej depresie do stavu uvoľnenia!
Na depresie máme aj dobrých kamarátov. Vážte si ich. Možno aj oni niekedy budú potrebovať vás.
Rozpamätal som si na jedno chatovanie, myslím tak štyri roky nazad. Začala si so mnou písmenkovať Slovenka, ktorá vtedy už 24 rokov žila v Taliansku. Z dialógu následných dní sa mi zverila s problémami, ktoré nedokázala riešiť. Vážne uvažovala o sebavražde. Naše dialógy nemali konca, snažil som sa ju dostať zo slepej uličky. Rozprávali sme sa a rozprávali, ja som jej písal iné príbehy so šťastným koncom len aby som ju upokojil a dodal sily so života. Podarilo sa... Potom sme si ešte rok písali. Aj na to sú priatelia na nete...
Ja som sa zoznámil s kamarátkou z Komárna. Naše priateľstvo došlo až do takej fáze, že ja som jej posielal autobusom čučoriedky, čo som pre ňu zaváral a ona na oplátku zasa paradajky a papriku. Všetko bez nároku na akejkoľvek peniaze. Každý ponúkol to, čoho má dostatok.
Ale ja som príspevkom nereagoval na to, kto napísal blog. Ja som reagoval na osoby, ktoré píšu do blogov.
Nech sa pýtajú pamätníkov, nech zhromažďujú dokumenty, ale aj tak by sa mali písať dejiny až po sto rokoch. Budú určite menej tendenčné.
Nejaký múdry človek povedal, že dejiny sa majú začať písať až po sto rokoch...
Aj my sa tu, na debata.blog.sk, medzi sebou zoznamujeme. Slovo "zoznámenie" nemusí mať vždy sexuálny podtext. Spoznávam tu ľudí názorovo vyvážených, ako si napríklad ty anaJ či marthabielska, ale aj charakterovo veľmi zaujímavého človeka jankazatel, hase1, Brunner. Už z písmenok sa dá určiť osobnosť človeka. Aj napríklad z písmenek kaplan či analfabet sa veľa dá vyčítať.
Takže zasa odvolala čo povedala. chachachacha :-) :-) :-) :-) :-) :-) :-)
Tak opravdu u k tomu niet čo povedať, len sa od srdca zasmiať. Tá nekompetentnosť tejto vlády je iba pre smiech všetkým.
pokračovanie
Ja osobne považujem "chatovanie" za jeden z najlepších komunikačných prostriedkov čo sa na internete vymyslelo. Veď možnosť fyzicky sa zoznámiť s niekym, kto je za "hranicou môjho rajónu" je takmer nemožné a pritom práve tam môže byť osoba mojich snov. Nie, nerozprávam o chatoch plných vulgarizmov a narážok. Nerozprávam o strašiakoch čakajúcich na konci netu, ktorí majú nečestné úmysly. Rozprávam o serióznom písmenkovaní, o rozhovoru o všeličom, o životných skúsenostiach, radostiach a prehrách. Takto si už veľa rokov chatujem, poznám príbehy iných a oni moje. Vzájomne sa obohacujeme a pomáhame si. Zisťujeme ako sú si naše príbehy podobné a pomáhame si v riešení. A ako kamaráti sa sem tam aj fyzicky stretneme. Tak sa stalo, že sme si v jednom prípade dvaja "padli do oka", zoznámili sa a už spolu žijeme viac ako tri roky bez jedinej zvady. Vážime si jeden druhého, radujeme sa že sa máme. A vieme, že keby nebol internet, nikdy by sme sa nestretli. A to by bola veľká škoda.
Je to zaujímavé, ale čím nás na planéte pribúda, tým väčší môže byť problém zoznámenia. Akosi sa viac od seba odcudzujeme a emócie skrývame.
Čo sa týka role muža a ženy, tak muž je v princípe "kohút" . to je ten, čo sa naparuje, chce mať čím viac sliepočiek, aby rozdal svoje gény. Ženy vystupujú v roli "sliepočiek" - ochrankyne rodu. Povedome si vyberajú partnerov, pri ktorých cítia bezpečia a zázemie, aby tento rod udržali. Dúfam, že ste sa pri tom prirovnaní neurazili. Určite nepovažujem ženy za sliepky.
Takže áno, žena vysiela signál mužovi že ÁNO a je na ňom, či ten signál postrehne, bude na neho reagovať, alebo signál nezachytí. Mladí ľudia sa obecne viac stretávajú a majú viacej možností vyslať/zachytiť signály. Horšie je to so staršími. Byť v zrelom veku tvrdo odmietnutý "na ulici" býva dosť stresujúce a na sebavedomí to určite nikomu nepridá.
pokračovane...
Ja sa na reakcie na môj príspevok vždy pozerám na moju históriu. Tým sa ľahko zorientujem. Škoda len, že zobrazená história nie je väčšia.
S tým súhlasím, ale to bol iný príspevok. To bol na margo Američanov. Za to sa ospravedlňujem. Ale ten, o ktorom píšem bol o potope sveta.
Ja súhlasím, nikto by nemal mať právo zasahovať do debaty snáď okrem pravidiel, ktoré sú uverejnené. Na druhej strane si ale musím posťažovať, že si mi (administrátor) zablokoval prvú časť príspevku kde som sa vyjadroval k potope sveta. Som presvedčený, že som v ňom nikoho neurazil ani neponížil a že som ho napísal korektne.
Nikdy neide o množstvo, ale o kvalitu. Ak sú príspevky korektné, bez urážok prispievateľov, môže ich byť aj menej. Prísun informácií sa zrýchľuje a často sa blok dostane na druhú, tretiu, piatu stránku až zapadne do zabudnutia. Na môj blog "Prelom hospodárskej krízy" takisto písalo veľmi málo prispievateľov. Dôležité je, že si článok ľudia prečítali a možno porozmýšľali.
A to ja som zasa mladú slečnu upozornil, že je zbytočné privolávať si dva výťahy keďže sa môže odviezť iba s jedným. Urazila sa a poslala na mňa svojho priateľa. Mal šťastie, že sa ma nedotkol...
Keďže je toto pre ňu ťažké rozhodnutie, poraďme jej, aby pouvažovala o ľahkom rozhodnutí - ODSTÚPIŤ.
Keby urobili čokoľvek, ich tvár si nezachránia. Ale my si ich budeme pamätať ako memento po celý život.
Odporúčame