A vytunelovaný tunel Branisko...
Vážený politológ, najlepšie by bolo, keby si liečil a vzdelával svoje deti sám. Som presvedčený, že by si si onedlho začal vážiť aj také profesie ako lekár či učiteľ...
Ty ,ako poliológ, by si mal analyzovať ekonomickú a politickú situáciu Slovenska "z gruntu" - od začatku roku 1989 a začať pátrať a pravdivo analyzovať prečo nie sú peniaze. Tvoje odpuzujúce príklady by iste smerovali do "iných sfér"...
V podstate nie som proti rodovej rovnosti, ale keď, tak aby platila obojstranne. Napríklad aby muži neboli ignorovaní pri súdoch o starostlivsť o dieťa, aby bola vymožiteľnosť práva na styk s dieťaťom,....
Vždy sa riešia iba izolované problémy a k ničomu to nevede, teda po pravde - vedie to k ešte horšiemu. Nie je nič horšieho ako keď si žena nahovára že je chlap. Veľmi dobre to poznáme u ambicióznych žien - vodičiek.
Mne to pripadá ako hospodárenie "od buka do buka"... Položíme poľnohospodárstvo na kolena aby sme "objavili Ameriku" a za veľké peniaze ho zasa stavali na nohy. Ale medzitým pretieklo veľa vody... Nebude to ľahké, skôr sa domnievam, že nemožné.
Stotožňujem sa s tebou. Som proti násiliu, aj proti tom, ktoré sa stalo v Londýne. Tento čin je ale iba slabý odvar toho, čo Anglicko robí iným....
Nie nadarmo k sebe prichýlili fašistov po 2. svetovej vojne. Veľa sa od nich naučili....
A čo Fuzzy logika, alebo počítačová neurónová sieť? To sa bežne používa...
To máš samozrejme pravdu, ale táto téma bola o rovnošatoch.
Samozrejme som za, aby sa vrátila úcta k učiteľom. Preto som vždy za, aby boli v školstve osobnosti, ktorých si študenti, ich rodičia a spoločnosť váži. Vždy sa v blogoch vyjadrujem aby školu opustili vysluhoví dôchodcova, ktoré za života zažili iba dril a slepú poslušnosť k veliteľom a ktorí toto všetko prenášajú nezmyslne do škôl...
V Anglicku je nosenie školských rovnošatov úplne normálne a nosievajú ich aj malí školáčkovia. Ja osobne toto podporujem a to nie len z kvôli potláčaní rozdielov medzi bohatými a chodobnejšími rodinami, ale aj k výchove určité formy hrdosti ku škole ktorú navštevujú.
Zrejme si zdedila po otcovi dar písať dlhé listy, to ostatné je dedičstvo od matky.
Každý z nás sme iní, každý z nás podedil kus DNA po predkoch, takže súdiť nemá právo nikto. Ak ti taký štýl života vyhovuje, ži podľa svojho.
Tvoj otec neurobil dobre, mal sa oslobodiť a žiť podľa svojich predstáv.
Veĺmi málo, žial Bohu...
Vypočuť si ako otec, keď mu vlastné dieťa pri psychologickom vyšetrení hovorí naučený text, že sa s otcom nechce stýkať, nie je bohvie čo..... (psychológ bezpečne odhalil, že text bol naučený).
A slová matky pred súdom "Paní sudkyňa, ja mu nebránim v styku s dieťaťom, veď kedykoľvek mi môže zavolať a ja mu poviem ako sa dieťa má." - tak toto chce takisto silný žalúdok. O to viac, keď je aj súdne konanie zmanipulované....
Manželstvo predovšetkým nie je väzenie na doživote. A partner určite nie je majetok toho druhého. Na tom sa zrejme zhodneme.
Vstupom do manželstva preberáme určité záväzky - k partnerovi, k rodine, deťom, ale aj k okoliu. A čo keď jeden z partnerov chce vystúpiť? Ja som to zažil a nie to nič príjemné, najmä pokým sa cez toto obdobie robi všetko pre to, aby ten druhý bol ponížený, či inak mu bolo ublížované. A nie len cez toto obdobie, ale aj po rozvodu. Typické pre ženy je vydieranie partnera cez dieťa a cez nezmyselné zvyšovanie výživného. Najmä vymývanie mozgu dieťaťu je to najodpornejšie a bohužiaľ na to nie sú paragrafy, ktoré by to postihovali. Odmietanie pod rôznym zámienkami styk dieťaťa s otcom - ani tu sa nedomôže bývalý partner spravodlivosti.
Takže sa pýtam - nie je lepšie sa rozísť v čase, kedy sú narušené vzťahy ešte v medziach únosnosti? Keď dieťa má matku a otca aj keď nežijú spolu?
Ešte jedna životná skúsenosť - ak máte niekoho radi, určite chcete, aby ten dotyčný bol šťastný. Takže mu podľa možností prajete to šťastie. Zrejme toto je prianie mnohých....
Ale! - čo keď sa ten objekt mojej pozornosti cíti byť šťastný bezo mňa? To už mu akosi neprajem šťastie? Alebo ako to je? Prajem mu či nie????
Ak mu naozaj prajem šťastie v živote, nemusí to byť nevyhnutne so mnou. Prepustite ho! Vy sa oslobodíte a určite príde niekto, kto zasa vám bude priať priať šťastný život.
Táto chvíľka, či chvílky prišli do môjho života a ničili ma ako sa len dalo. A toto "papierové" rozmýšľanie ozaj pomohlo. A s odstupom času som rad, že tieto chvlky prišli, lebo mi pomohli k ďalšie ceste životom.
"Pro jedno kvítí slunce nesvítí"
Za chlapom a autobusom neutekajte, o päť minút príde ďaľší....
Ale teraz vážne:
Veľmi dobrá, ovedčená metóda je vzať si list papiera, rozdeliť ho priečne napoli, vľavo si napísať PRO (čo môžem získať) a vpravo PROTI (čo môžem stratiť). A teraz podumať čo napíšem na jednu a na druhú polovicu. Zistíte, že žiadna kaša sa neje taká horúca, ako sa uvarí.
Každá situácia (tým viac nepríjemná), keď ju dokážete zanalizovať a vyvodiť z nej závery, vás posunie vpred. Takže buďte radi, že prišla....
To akože keď si vystúpil na Martinské hole, tak si bránil republiku?
Odporúčame