Posledný súd je skôr posledný hlas svedomia, že som nerobil, čo som mal, kým som žil.
Posledný súd je šuflík, kam odkladám veci, ktoré som mohol správne ovplyvniť, ale neovplyvnil.
Jeho obsah sa medzitým zmenil na apatiu, spoliehania sa na čosi, čo nepríde.
Som tu na to, aby som žil pre prítomnosť, a nenechal sa zastupovať planými víziami a fikciami, pokým to konkurencia zneužíva. To ostatné nie je moja starosť.