odpovedal som ti vo vedľajšom príspevku, kde si namietal podobne
odpovedal som ti vo vedľajšom príspevku, kde si namietal podobne
Nikdy a nikde som zatiaľ nevylučoval preprogramovaný autopilot, alebo výmenu riadenia/dron.
Ale načo to podmínovanie. Po takom náraze nie je problém vyhlásiť, že budova je staticky poškodená. Fantasticky zložité a neisté také dačo naaranžovať. Podmínovať tak tretinu budovy každé aspoň 3. poschodie, aby sa zachovala presnosť.
Potom čo s ostatnými náložami? Ak by vybuchovali všetky, bolo by to vidno, inak by bolo riziko objavenia nevybuchnutých. Som tie videá podrobne a veľakrát pozoroval, nikde nie je ani známky po nejakom výbuchu. Termit je tiež hlúposť, tá akože vedecká štúdia kamufluje realitu, nepreukázali, že podľa nich nevyhorená vzorka horí, spálili len odseparovaný (od pojiva) hliník v kalorimetri. To je z hľadiska vedeckých postupov na smiech.
...nie sú na to konštruované je príliš široký pojem. Mal by možno extrémnu spotrebu. Ale sotva predpokladať, že by taký boeing nemal rezervu výkonu, ktorá by mu pomohla prekonať aj hustejší vzduch. Predsa klesal, nestúpal.
Jedna vec je, či to utiahnu motory, a druhá, či môže tou rýchlosťou ísť trup. Lietadlo sa nerozsype pri 800km/h v stovkách metrov výšky. Pri vhodnom nastavení a klesajúcom lete to nevylučujem, že rýchlosť ide zachovať. Lietadlo má aj slušnú zotrvačnosť.
Načo sa vôbec o tomto prieme? Je to zrejmé z videa, a snímkovacej frekvencie. Pre odborníkov žiadny problém zmerať. Hovorí sa o intervale 700-800km/h. Prečo by som tomu neveril?
To sa mám do takej analýzy pustiť sám? Nech išlo hoci aj 600km/h, čo sa zmení? Kinetická energia. skoro o polovicu menej. Popiera to nejako výsledok?
Už aj 600km/h je energeticky 4x menej, než "vzletové" rýchosti 300km/h, pri ktorých boli známe podobné incidenty. Zmení ti to nejako odhad? Mne teda nie. Aj 600km/h je šialená kinetická energia, a nemám problém veriť aj tým 800. Dá sa to pomerne jednoducho zistiť. Ale načo, keď to vec nezmení a ja nie som platený vyšetrovateľ.
..ten sádrokartón samozrejme stratí pôvodné vlastnosti, môže sa popraskať, ale za istých podmienok sádra udrží veľa, nie ako plast.
Vôbec nie. Stačí 1 stena, ktorá sa hneď nerozsype. Aj obyčajný sádrokarttón vydrží veľa, skoro 1000C. Okrem toho nosníky neboli hrubé meter, to je nepresné, skôr široké.
Obyčajná oceľ, plech tiež hneď nezhorí, dokáže mať oranžovú farbu dlhú dobu, a sálanie sa tiež rozptyľuje do priestoru, energia a výkon so vzdialenosťou klesá kvadraticky. Ten rozptyl sinajskôr úplne zanedbal. Je to presne ako pri vatre. 3 metre nevydržíš, 5 už áno, 10 v pohode.
Takže chlapci už sa konečne s tou vašou pseudofyzikou ukľudnite.
Načo tu sranduješ. Teba by vo fyzike dobehol lepší žiak základnej školy, čo už zmákol dajakú olympiádu. O strednej ani nehovorím.
Ja stromček posadím hocikedy, ale ty už fyziku nenaštuduješ, zvlášť takýmto spôsobom. Je to dosť veľa práce.
Ty si nedáš povedať. Načo zdržuješ posmeškami? Buď ti ide o vec, alebo o svoje ego.
Časť paliva, ktoré sa niekam vtlačí nevybuchne, nemá žiaden kyslík. Bez oxidantu vybuchujú iba výbušniny, ktoré oxidant majú viazaný. Uhľovodíkové palivá používané v doprave medzi také neptria. To máš odkiaľ, že keď časť vybuchne, tak musí všetko? Máš to popletené. Vo WTC nebola pripravená homogénna zmes, ako v aute.
Darmo ty píšeš, keď málo čítaš. Nepotrebuješ priemyselnú techniku. Stačí, ak zapáliš spolovice vyhorený hliníkový kahanček s voskom., aké sa predávali a už sa možno asi aj nemôžu. Ak plameň olizne vonkaješie okraje, vosk sa uvedie do varu, a začne striekať, vznikne požiar. Stačí ak sa utvorí trocha dlhší knôt.
Ja som tu nikde nehovoril o dúchadle. Buď čítaš, alebo máš na ušiach slúchadlá a nevnímaš. Stále niečo podsúvaš, a tvoje skúsenosti z oblasti, do ktorej sa motáš sú proti mojim blízke nule.
Nenatrel by som ti to, keby si sa choval slušne, ale ešte ani to nevieš.
Úplne stačí, ak by dačo nasiaklo a ohreje to miestnosť. Načo si robíš zo mňa terč. Dúfam si sa odo mňa dačo aj naučil, kým tu strácam toľko času márnymi pokusmi..
ako vravím, nepúšťaj sa ty do vedy, lebo si nestihol ani len základy, formulovať otázku, argument. Teba by zotrel aj lepší žiak na zš, celkom isto, mám o tom trochu prehľad..
Vybuchla trocha paliva, ktoré vybuchnúť mohla, ktorá bola dostatočne rozptýlená a premiešaná so vzduchom. Keby vybuchlo všetko palivo, tak ľudia majú všetci okolo potrhané pľuca. Väčšina paliva nemala poruke kyslík a nebola rozptýlená.
Nehovor už radšej o fyzike, však máš problém už fyzikálne formulovať argument. Preto nejde ani fyzikálne reagovať.
aspoň som sa dozvedel, ktorí z tých, čo im leží Rusko z neznámeho dôvodu v žalúdku aspoň v niečom uvažujú racionálne. Je to dobrý predpoklad na zlepšenie komunikácie. Doteraz som si myslel, že sú to výlučne nejako fondami platení slniečkári.
...bývam niekedy vytrvalý, nerád predávam kožu len tak, a semtam si hovorím, čo ak to predsa niekomu pomôže... jasné, že sa tým nemôžem zničiť.... ako som naznačoval, toto má niekto na konte, podobne, ako MH17, a keď som tomu nevedel zabrániť, tak aspoň čistím priestor, lebo v mútnej vode sa zase len niektorým dravcom dobre darí.
Nie je vzácnosť byť v prostredí, kde na podlahe niečo "dohasína" a kde je horúca zem, ako napríklad pri požiari v lese, čo som si vyskúšal, a kde tlejú veci.
Ja som nikdy nepísal o tavenej oceli, to je produkt asi iba 1 magora údržbára, po ktorom to opakujú, híkajú. V centre požiaru mohol byť roztavený hliník, ktorého v budove bolo naozaj dosť. O tom sa im písať nechce. Roztavený hliník dokáže veľmi efektívne prenášať teplo. Ale tam pri plášti nemohlo byť ani 800C, sálanie už červeného povrchu 600C je neznesiteľné, ak je na väčšej ploche. Jednoducho na plášti taká teplota nebola. Nedá sa dobre stáť už ani na povrchu, čo má 100C.
...tá pol, trištvrte hodina je akurát taký primeraný čas na vyvretie a vyhorenie paliva vtlačeného do budovy pri náraze.
nedáva ti to zmysel, pretože to nesprávne skladáš, alebo ti dačo stále chýba do mozaiky.
Dlhé roky fungujem ako inžinier, veľa pracujem s materiálmi, fyzikou. Čo poviem, to obvykle dosť kruto platí, inak by som si veľakrát nabil hubu a skrachoval. Viaceré typy chýb si nemôžem dovoliť.
Takže skrátene, poskladanie budov považujem za fyzikálne v poriadku, a väčšinou viem prečo sú chybné niektoré nesprávne simulácie, ktoré hovoria opak.
K ďalším detailom..
- palivo mohlo stiecť hlbšie aj nemuselo, záleží kde ho veľa uviazlo. Spoľahlivý spôsob je, ak nasiaklo do nejakej izolácie, pórovitého materiálu apod., to vytvorí dokonalý horák.
Letecké palivo a každý podobný uhľovodík s podobnou výhrevnosťou (napr. aj jedlý olej) horí na vzduchu s teplotou aj nad 1000C, ak sa uvedie do varu a nehorí iba povrchovo, ako tu trúbia a podsúvajú niektorí čo len radi píšu.
Zle predpokladáš. 3.NZ do toho miešaš dosť čudne....ten je o statike, zrýchlenie v ňom nefiguruje. Preto ti z toho vyplýva aj blbosť. Energetickú bilanciu si tiež vynechal.
...práve preto sa budova zosypala, a došlo k zrýchleniu ďalších hmôt, lebo spodná časť neudržala pôvodnú rovnováhu z 3.NZ. Ty jednoducho vynechávaš všetky sily, ktoré sa ti nehodia.
Prečo mi podsúvaš, čo som nenapísal ? Ja som napísal, že vysokým tlakom výbuch nedosiahneš.
Ďalej tu už v desiatkach príspevkov tvrdím, že nikde sa oceľ netavila. Pri 800C má oceľ 10% pôvodnej pevnosti. Na atmosférickom tlaku nafta, kerozín, olej dá viac ako 1000C aj bez špeciálnych postupov. Treba mať palivo vo vare a trochu pary ohriať a premiešať so vzduchom. Žiadna veľká veda.
So školným to na mňa neskúšaj, keby si sa radšej sústredil, čo čítaš.
neskúsil si, ani nečítal si, lebo to nevieš, aj keď máš dajaký papier, jedno, či o tom, jednoducho o horení uhľovodíkov toho vieš málo
Nemusel symetricky. Stačil jeden, dva významnejšie, a rázová vlna po konštrukcii to odštartuje celé. Symetria nie je podmienka, aby budova spadla rovno, však to píšem aj tuto vyššie.
napríklad sálaním tepla(žiarením) a horením po povrchu pri postupnom zohrievaní. Stačí, ak niekam spadne žeravý kúsok hocičoho, často niečo nasiakne, a tak je horenie efektívne. To dokáže aj jedlý olej v byte, na nete sú o tom videá.
Dokonca aj vosk v kovovom kališteku takto dokáže zapáliť byt. Cez steny kališteka sa pri čiastočnom vyhorení uvedie do varu a začne prskať plamene von.
Nemám priestor reagovať podrobne, párkrát som to skúsil, je to náročné a dilet anti to aj tak roznesú, aj keď tomu nerozumejú.
Naozaj je pravda, že konštrukčné ocele majú pri 800C iba 10% z pôvodnej pevnosti.
Tiež je pravda, že kerozín, a rovnako aj jedlý olej sa dá doma spáliť na vzduchu pri teplote nad 100C bez toho, že by som potreboval špeciálny horák. Stačí len uviesť do varu, čo je dosť primitívna záležitosť.
Počítať útlm, úbytok energie cez viskozitu je scestné, pretože tá netrhá spoje. Spoje trhajú mechanické rázy a mechanické vlny po konštrukcii. To je celkom iný prístup. Treba zhruba odhadnúť deštrukčnú energiu podlažia a porovnať s úbytkom potenciálnej. Tá potenciálna vychádza takmer o rád vyššia.
Ja som tú prednášku čítal aj videl, je to úplne mimo fyzikálno-technickú realitu. Ten človek zanedbal celú dynamiku.
Odporúčame