Listy Ivete Radičovej – syndróm chorej doby
Lepšieho obhajcu si naša častara ani nemohla vybrať: Ľ. Lesná sa tak rýchlo stala demokratickou žurnalistkou, že si v tom chvate nestihla ani prezliecť červené trenírky... Pre ňu všetko, čo povedia/napíšu príslušníci z jej stáda, je pravdou, ostatné je len a len propaganda. Asi je jej teraz dobre...
Ale v tomto si môže podať ruku so súdružkou premiérkou - jej SMS-ka Belákovi vyjadruje postoj urazenej neomylnej predsedníčky tiedy či lepšie pionierskeho oddielu.
Nemôžem súhlasiť s autorovým charakterizovaním oných 2 smutných postáv - údajných monštier. Nie každý, p. Murín, potrebuje skĺznuť do opačného - azda ešte i monštruóznejšieho extrému tzv. dobrých, pravých, slušných, aby zistil, čo je to sladký motúz, v lepšom prípade naivné predstavy a skutočnosť.
Formálne logicky by mal skoro každý zamestnanec voliť sociálnu demokraciu. Slušnú sociálnu demokraciu. A trebárs zamestnávateľ pochopiteľne bude inklinovať k pravici. Ale k slušnej pravici, nie ku takýmto pozbierancom.