O strate autority médií svedčí drzosť, s akou Igor Matovič a Richard Sulík, ktorí komunikovali s Mariánom Kočnerom, predstúpili pred kamery a hromžili na rovnako zamočeného Martina Glváča. Otázky nad stavom žurnalistiky vzbudzujú aj informačné kanáliky z policajných sejfov do Denníka N alebo informácie, ktoré Jánovi Kuciakovi poskytovali dvaja príslušníci SIS. Kto tieto kontakty sprostredkoval a kto za dodaný „tovar“ platil, ako v prípade siskára, ktorý „zásoboval“ opozičného poslanca Jozefa Rajtára? Do čoho sa žurnalistika zamotala? A až tak, že keď si občan večer s nádejou zapne verejnoprávnu televíziu, z ilúzie o svojprávnosti RTVS ho vylieči prvá správa, ktorá sa začne: „AKO NAPÍSAL DENNÍK N...“ Ak Denník N dostal Kočnerovu Threemu priamo od špecialistov, ktorí ju v zahraničí dešifrovali, tak to nie je bohvieako potešujúce znamenie pre slovenského voliča niekoľko mesiacov pred voľbami.