„Václav Havel vo svojej eseji spomína na jeho návštevu v Prahe. Býval neďaleko pražského Národného divadla, o pol desiatej večer šiel von so psíkom. S úsmevom spomína, že pes mu prerazil cestu do prvých radov davu pred divadlom. Predstavenie sa malo každú chvíľu skončiť, on stál medzi zhromaždenými ľuďmi, pozoroval, počúval. Boli to náhodní chodci, nič zorganizované. A vtom sa objavil On, vedľa neho Raisa“.
A vtedy Havlovi napadlo: „...JIŽ DO ŽÁDNEHO PAKTU NEPÚJDEME, NECHCI NAVRÁTIT ŽÁDNE MAJETKY..., NECHCI ŽÁDNY KAPITALIZMUS, ...SOUHLASÍM S HUMANITÁRNYM BOMBARDOVÁNÍM SRBSKA...“ a podobne !!!