Bol raz jeden trpaslík,ktorý sa domnieval, že je obor. A podľa toho aj vystupoval. Nakoľko bol presvedčený, že je z obrov ten najobrovitejší, chystal sa prevziať moc. A veril, že to isté chcú aj všetci ľudia. Obri, ktorí už dlhší čas boli v nepriazni publika síce v semifinále obrotrpasličej olympiády do finále postúpili, mali slabšie výsledky ako spojené mužstvá trpaslíkov a vo finále trpaslíci zvíťazili. A ukázalo sa, že ten "obor" nie je naozaj obrom,no je aj najmenším z trpaslíkov. To ho tak dojalo, že z toho ochorel. Cítil sa stále obrom, no nebyť kráľom medzi tými,ktorých považoval za trpaslíkov nepreniesol cez srdce,to začalo búšiť a ani cez chrbtovú kosť, ktorá bola aj tak veľmi pochybná - a tak vraj začala šarapatiť aj jedna z platničiek. Tak sa z "prevzatia moci" dal na rekonvalescenciu a rozhodol sa aj naďalej žiť v ústraní, obklopený iba svojimi právnikmi.
Poučenie z toho plynie, že aj keď sa cítiš obrom, nechvál deň pred večerom poťažne nekrič hop kým si nepreskočil.
