Predchádzajúci blog č. 27 bol ódou na západný kapitalizmus, kde aj h***o vonia ináč, ako na Slovensku.
Tento blog je o zázraku menom Luterán, ktorého socializmus zázračne tlačil hore a hore. Som presvedčený o tom, že ak by bol vydržal ešte pár rokov, Luterán by sa stal predsedom vlády. Nevydržal, a tak Luterán si nostalgicky zaspomínal na časy dávno minulé, v podobe ódy samého na seba a na bojovníkov proti režimu, ku ktorým sa nemal odvahu pridať.
Možno tieto blogy majú ambíciu byť kronikou socializmu a jeho konca. Lenže o tomto je popísaného toľko a onakvejšími bojovníkmi(revolucionármi), tak čo už len komu môžu tieto kostrbaté povedačky dať? Možno príležitosť vyblázniť sa v debatách.