Výkrik do európskej tmy
Dokončím myšlienku. Zdá sa, že uvažuješ logicky...a navyše ma zrejme poznáš dlho, keďže si ma oslovila Rale (to bol môj prvý, autentický nick, ktorý aj čosi znamená).
Poopravím, statočnosť nie je relatívny pojem, ale veľmi široký...až sa jeho význam stráca. Asi nie je úplne najdôležitejšia cnosť. Dnes určite nie.
Rozdelím statočnosť na bežnú a služobnú.
Bežnú každý pozná, ja som pridal obranu aj neznámych, ktorých bijú. Teda zastal som sa. Nie je to príliš rozumné, človek môže dostať nakladačku, schytať čepeľ do trupu...prípadne rovno guľku.
Vojenská...to nemám odskúšané. Prípravu mám, kto vie ako by som sa choval.
Zásahovky? Tak to je náročné, tam musí byť človek pripravený na všetko. Statočnosť voči kolegom...ale aj slušnosť k cieľom zásahu vyžadujem (toto je už úplne mimo možností pochopenia.).
No a keď je situácia úplne beznádejná? Kričať hurá a rútiť sa je neistá samovražda. Radšej sa odpratať vlastnou rukou ako sa nechať pár dní mučiť a zgegnúť až potom.