Chodiť "cez normu" by sa nemalo. Neviem kto by ju mal určiť a rozhodovať o nej ako sudca. Vlastne, aj súdy stoja za nič. Politbiro? No fuj!
Chodiť "cez normu" by sa nemalo. Neviem kto by ju mal určiť a rozhodovať o nej ako sudca. Vlastne, aj súdy stoja za nič. Politbiro? No fuj!
Toto som neformuloval jasne. Som v inej polohe ako je bežné. Neutrál je nezaujatý, nulový postoj k neznámej osobe. V mojom svete ale obnáša elementárnu zložku neubližovať a v prípade potreby (niekto leží, havaroval a pod.) nezištne pomôcť. Bez nároku na revanš.
Pozitívne vzťahy som neriešil, začal som od nuly do mínusu. U mňa je to trochu iné než štandard (ak norma vôbec ešte existuje). U priemerného občana SR...je to dosť mimo.
Regulovať myšlienkovo-emotívno-sociálnu polohu populácie zákazmi, zákonmi, represiou...sa asi nedá. Prejavy sa dajú potlačiť, podstata nie. Možno je lepšie vidieť príznaky choroby než ich nevidieť. Sanovať príznaky nestačí.
Dokončím, zhasnúť osobu, ktorú mám rád...môže byť akt veľkej lásky. Nie je to vôbec jednoduché.
A tento humus, akože nenávidieť aj ľudí, ktorých nepoznám...je deformácia osobnosti.
Ísť zbaviť iných škodnej...tak to je zasa čosi iné.
Kde sa sakra toto vo mne berie, osobne som v dobrých polohách. Nenávidieť či považovať za nepriateľa...môžem iba osobu, ktorá sa aktívne škodlivo prejavila voči mne či môjmu okoliu. Stále nemusím konať.
Je aj také, že milovať svojho nepriateľa. To sa fakt dá. Pomerne bežné. Musíš proti niekomu bojovať...ale ho máš rád. Iste, stáva sa to aj medzi rodičmi a deťmi či súrodencami.
Je aj také, že miluj svojho vraha. To sa asi doslovne takto nedá, no milovať osobu, od ktorej chcem, aby ma ukončila...je OK. Iste, aby ma zbavila utrpenia. Toto som už asi mimo tejto témy. Teda nie "vraha", ale toho, kto ma odprace...keď si to prajem.
Máte to roztriedené zle. Spomínajú sa aj akési žarty, recesia. To je úplne mimo.
Vzťahovo...poďme od neutrálu, pozitívne sa mi nechce riešiť a ani nie je taká požiadavka. Kde to začína? No, také čosi ako zrovna sa mi nepozdáva, nevonia mi, nemá z neho dobrý pocit. Potom je asi "nie je mi sympatický". Ďalej, tuším ho nemám rád. Čo potom? Neznášam ho? Nechcem ho ani vidieť/počuť? Toto sú polohy, ktoré sú (podľa mňa) úplne normálne.
Aby som neriešil stred, zlé je nenávidieť (to už je jasná negatívna emócia, no stále pasívna). Horšie je chcieť škodiť...a najhoršie nepriateľstvo. Nepriateľ...to už je o úmysle robiť zle, aktívne. Teda aspoň to mať ako cieľ.
Ja to vnímam tak, že blogerka má ambíciu hodnotiť spoločnosť, populáciu. Asi sa mýlim, ona je silne jednostranná a angažovaná. Článok by mal väčšiu hodnotu, keby nebol zameraný na osobu a farby. Ale všeobecné myšlienky tu nemajú úrodnú pôdu, nemalo by to požadovaný náboj.
To by som keď už robil medzi dámskymi nohami...keby sa mi chcelo.
Na prezidenta hlasy nikdy nemal (lebo vždy je viac proti ako za). Ani ako ústavný sudca alebo čosi podobné by nepotreboval dav.
Robiť to, čo robí...by pre mňa bolo utrpením.
Slovné cvičenie, niečo ako posilňovanie. Fitko som dnes už absolvoval.
Hlasy už nepotrebuje, dávno chcel byť prezidentom alebo aspoň predsedom Ústavného súdu. Strana a vláda sú iba náplasti.
To nie je o žiadnom "elektoráte", ale o povahe. Aj keď, na druhej strane...o svojich ľudí sa zrejme vzorne stará.
Ani nie, don Roberto mi je celkom ľahostajný. Nemôžem za to, že v SR o ňom stále počúvam a sem-tam si niečo zapamätám.
Nezaškodilo by ani to o lopatách či fliaskaní mokrou (neviem čím)...lebo je to vraj terapia. Alebo ako natrie rožok maslom a strčí ho komusi (neviem kam). To sú láskyplné vyjadrenia.
Tuším bolo aj čosi o škrtení vlastnými rukami.
Inak, za celý život som nepochopil, prečo je zviera etalón zlého. Veď oni/y nie sú zlé ani nenávistné.
Taký krokodíl je úplne úprimný, dokonale čitateľný: chce ťa skonzumovať. Nie ubližovať, mučiť, obťažovať.
??? Karikatúr a dehonestujúcich textov a transparentov nájdeš na celom svete asi všade okrem diktátorských režimov.
Nevravím, že je to dobre, napr. za karikatúry a vyjadrenia o Mohamedovi (či ako sa volá) sa vraždilo a možno stále vraždí. To je zbytočná provokácia.
Prečo by mal niekto "povinnosť" robiť komusi láskavosť a poskytovať akési linky?
Kto to potrebuje, možno mu pomôžu série čelovíc a aspoň jeden pupkáč z lešenia denne.
Aj jedni, aj druhí, aj tretí povedali hnusného vyše hlavy. Nasilu, represiami sa nenávisti nedá zbaviť.
Navyše nie pravdu. Kolektívna vina sa uplatňuje práve dnes, inde. Toto ale nechcem rozoberať.
Počas občianskej vojny v Juhoslávii sa dialo všeličo možné, no exodus Chorvátov z Vojvodiny nie. Oni sú tam doma, sú to tzv. "bunjevci" a nikto normálny v multietnickej Vojvodine nemá s nimi všeobecne problém. Keď už, vyháňalo sa inde a iných. Veď to bolo celé etnicko-náboženské.
Nájdeš si inú disciplínu - alebo inú babu. Good luck, Mr. boršuk.