Môžeš emigrovať.
??? Nie je to tak ako vravíš. Je to povedzme sklamanie.
Mimochodom, tento "blog" je neskutočná maňovina až kykyňákovina. Niečo ako boli "nohavičkári" pred cca 17 rokmi. Tam sa schádzala partia ako v krčme, bavili sme sa o všetkom možnom. Ťahali sme to pár rokov, desiatky tisíc postov. K téme sme nepísali vôbec. Nazvali sme to "krčma". Už si nespomínam ako a prečo to skončilo.
Horný sused (priamo nad hlavou) môže byť požehnaním. Pamätám si to ešte z internátov.
Mám pocit, že aj don Roberto je už mimo - aj svojej družiny. Rešpektujú ho (naoko) iba tí, ktorí sú mu strašne vďační za válovy. Tá vďaka je síce nechutná...ale im sa nehnusí.
Robertíno je už sám proti všem...ale pevne presvedčený, že on má pravdu a ostatní ju uznajú až v budúcnosti.
Chodiť "cez normu" by sa nemalo. Neviem kto by ju mal určiť a rozhodovať o nej ako sudca. Vlastne, aj súdy stoja za nič. Politbiro? No fuj!
Toto som neformuloval jasne. Som v inej polohe ako je bežné. Neutrál je nezaujatý, nulový postoj k neznámej osobe. V mojom svete ale obnáša elementárnu zložku neubližovať a v prípade potreby (niekto leží, havaroval a pod.) nezištne pomôcť. Bez nároku na revanš.
Pozitívne vzťahy som neriešil, začal som od nuly do mínusu. U mňa je to trochu iné než štandard (ak norma vôbec ešte existuje). U priemerného občana SR...je to dosť mimo.
Regulovať myšlienkovo-emotívno-sociálnu polohu populácie zákazmi, zákonmi, represiou...sa asi nedá. Prejavy sa dajú potlačiť, podstata nie. Možno je lepšie vidieť príznaky choroby než ich nevidieť. Sanovať príznaky nestačí.
Dokončím, zhasnúť osobu, ktorú mám rád...môže byť akt veľkej lásky. Nie je to vôbec jednoduché.
A tento humus, akože nenávidieť aj ľudí, ktorých nepoznám...je deformácia osobnosti.
Ísť zbaviť iných škodnej...tak to je zasa čosi iné.
Kde sa sakra toto vo mne berie, osobne som v dobrých polohách. Nenávidieť či považovať za nepriateľa...môžem iba osobu, ktorá sa aktívne škodlivo prejavila voči mne či môjmu okoliu. Stále nemusím konať.
Je aj také, že milovať svojho nepriateľa. To sa fakt dá. Pomerne bežné. Musíš proti niekomu bojovať...ale ho máš rád. Iste, stáva sa to aj medzi rodičmi a deťmi či súrodencami.
Je aj také, že miluj svojho vraha. To sa asi doslovne takto nedá, no milovať osobu, od ktorej chcem, aby ma ukončila...je OK. Iste, aby ma zbavila utrpenia. Toto som už asi mimo tejto témy. Teda nie "vraha", ale toho, kto ma odprace...keď si to prajem.
Máte to roztriedené zle. Spomínajú sa aj akési žarty, recesia. To je úplne mimo.
Vzťahovo...poďme od neutrálu, pozitívne sa mi nechce riešiť a ani nie je taká požiadavka. Kde to začína? No, také čosi ako zrovna sa mi nepozdáva, nevonia mi, nemá z neho dobrý pocit. Potom je asi "nie je mi sympatický". Ďalej, tuším ho nemám rád. Čo potom? Neznášam ho? Nechcem ho ani vidieť/počuť? Toto sú polohy, ktoré sú (podľa mňa) úplne normálne.
Aby som neriešil stred, zlé je nenávidieť (to už je jasná negatívna emócia, no stále pasívna). Horšie je chcieť škodiť...a najhoršie nepriateľstvo. Nepriateľ...to už je o úmysle robiť zle, aktívne. Teda aspoň to mať ako cieľ.
Ja to vnímam tak, že blogerka má ambíciu hodnotiť spoločnosť, populáciu. Asi sa mýlim, ona je silne jednostranná a angažovaná. Článok by mal väčšiu hodnotu, keby nebol zameraný na osobu a farby. Ale všeobecné myšlienky tu nemajú úrodnú pôdu, nemalo by to požadovaný náboj.
To by som keď už robil medzi dámskymi nohami...keby sa mi chcelo.
Na prezidenta hlasy nikdy nemal (lebo vždy je viac proti ako za). Ani ako ústavný sudca alebo čosi podobné by nepotreboval dav.
Robiť to, čo robí...by pre mňa bolo utrpením.
Slovné cvičenie, niečo ako posilňovanie. Fitko som dnes už absolvoval.
Hlasy už nepotrebuje, dávno chcel byť prezidentom alebo aspoň predsedom Ústavného súdu. Strana a vláda sú iba náplasti.
To nie je o žiadnom "elektoráte", ale o povahe. Aj keď, na druhej strane...o svojich ľudí sa zrejme vzorne stará.
Ani nie, don Roberto mi je celkom ľahostajný. Nemôžem za to, že v SR o ňom stále počúvam a sem-tam si niečo zapamätám.
Nezaškodilo by ani to o lopatách či fliaskaní mokrou (neviem čím)...lebo je to vraj terapia. Alebo ako natrie rožok maslom a strčí ho komusi (neviem kam). To sú láskyplné vyjadrenia.
Tuším bolo aj čosi o škrtení vlastnými rukami.
Odporúčame