Ty si daj dedove gate na gebuľu.
Ty si daj dedove gate na gebuľu.
Je azda prirodzené byť oblečený? Kto okrem ľudí sa oblieka?
Rád som pobavil. Na odplatu dáš pupkáča z lešenia? Bude stačiť druhé poschodie. Asi neudržíš bez pretočenia, no dá sa to pekne aj z 20 m.
Iste, saltá, vruty...všetko možné. Raz treba začať. Možno je dnes ten správny deň. Alebo...najprv to daj z prízemia. Možno priamo tam, kde si. Prípadne v posteli.
Nabudúce si dám námahu.
A prečo takto, drahá? Ako si na toto prišla? Ak by bola pri chuti hoci aj zadarmo...to je dobre, nie? Je to ocenenia hodné.
Iste, bez vypočítavosti, z chuti...ideme okopávať krumple.
Treba poslať RZP? Asi áno.
Teba poslali na ovalenie kladivom. Zázrakom si to prežil. Treba ich prepustiť, nakopnúť.
Pozrel si sa do zrkadla? Radšej to nerob.
Tebe bije medzi ušami. Kladivujú tam trpaslíci?
Osobne s tým nemám najmenší problém. Civilizácia si ale vypestovala nejaké normy správania sa...a tam je aj byť oblečený. Ja som rád holý. Vlastne...nemám na sebe šperk, zlato, tetovanie...
Môžem ísť takto do spoločnosti? Sotva.
Genitálne. To dvoje sa navzájom vylučuje? To "naozajstné" je akože čo?
Gumipuškou na tank...nie je dobrý nápad. Musíš cvičiť, posilňovať...
Pýta sa na "PO" WW1. Tá bola tuším neskôr ako uvádzaš (1893) - neviem, či správne alebo nie.
USA majú na rováši asi všeličo, no nemajú tendenciu zaberať územia iných krajín. No a kolonizovať...to začali tuším iní.
Tak...teraz som to sondoval. Nevedia. Je to dokonca aj v angličtine: would you be so kind? Prípadne: prepáčte, že vyrušujem...to už úplne zmizlo. Možno to bolo zbytočné.
Keď som na zastávke reval a nadával...prišiel chlapík a povedal: čo si to dovoľujete v prítomnosti dámy? Ja som sa ospravedlnil aj ak mal 60 kg s lyžiarkami.
Oslovenie "pane" mi príde v slovenčine blbé. Mladý pán asi úplne tupé.. Madam...neobvyklé. Iste, madam je OK. Nie je zaužívané. Teda nie v slovenčine.
Stupídne je vedúci, šéfko...a ešte niečo. Radšej nič.
Je to normálne...rovnako pani. V niektorých jazykoch sa to nerozlišuje.
Nie je smiešne keď ťa vo veku 90 rokov oslovia "mladý pán"? Voľakedy bolo "milostivá"...teda pani. A rozhovor začínal povinnou frázou.
No...to by som zasa netvrdil. Iba ak by som bol cárov kamoš. Veď aj Kimovi sa asi existuje dobre.
No a potom, po "oslobodení"...45 rokov útlaku. Píšem v druhej osobe, mojich predkov sa to netýkalo. Iste, ja sám som prišiel do ČSSR študovať, zadarmo...a vypadol som, čo bolo vopred dohodnuté.
Na to obdobie samozrejme spomínam s nostalgiou...keďže som mal 19-25 rokov. Akýchsi Rusov som mal na háku. Bolo mi sakra dobre.
A áno, viem pochopiť, že starej generácii bolo vtedy lepšie než dnes. Dnes je na SVK dobre? No mne sa to teda nepáči. Po nežnej sa akurát rozkradol národný majetok. Ťažia z toho iba ľudia napojení na štát. Len tak, sám...zbohatol málokto. A ani bohatstvo nie je šťastie.
Nechcem sa miešať, no rád by som všeobecne odseparoval tie "zárobky". Dá sa dobre žiť aj bez zárobkov (ak máš všetko zadarmo).
Dedo si pamätajú, keď sa v v ČSSR žilo celkom v pohode za cca 100 eur. Dokonca za 100 DM. Téma je ale NATO a BiH. Faktom je, že SFRJ si humanitárne bombardovanie nežiadala. Bosna...tiež nie. Povedzme, že rozpad YU si priali Slovinsko a HR. Macedónsko a Čierna Hora príliš nevyhrali. Vojvodina už vôbec nie. KosMet...oni chceli samostatnú republiku, o štáte ani nesnívali.
Dopadlo to celkom zle a nevítane. Čakalo sa, že Slovinsko vyletí do neba, dobehne Rakúsko za pár rokov...čo sa nestalo. Chorvátom sa robiť príliš nechce, o ČH ani nebudem hovoriť. Macedónsko mi nestojí za reč. V porovnaní s Titovou Juhosláviou je to tam zúfalá mizéria.
ZSSR...to ja nebudem rozoberať, to je vaše požehnanie. Vraj vás "oslobodili". Iste, ani na konci WW2, keď sa tiahlo na Berlín vás neoslobodzovali - ani netušili, kde sú.
Aké správy, toto je minulosť. To hodnotenie sa mi inak páči. Asi niečo také budem používať pri charakterizovaní seba. Zdvorilosť nikdy nie je na škodu. Ani keď idem niekoho zmlátiť.
Odporúčame