pupuško
Tebe, ale dobré vyhráva, asi úpal,....?
Zjednodušene . Po prehre Centrálnych mocností v prvej svetovej vojne, 11. novembra 1918, začali nemecké jednotky opúšťať poľské územie a vládu v krajine začali preberať provizórne vlády, z ktorých bola najvýznamnejšia varšavská vláda, na čele ktorej stál Jędrzej Moraczewski a ktorá po niekoľkých dňoch menovala vojenského veliteľa Józefa Piłsudského „náčelníkom štátu“.
Prvoradou úlohou bolo stanovenie hraníc. Väčšina poľských politikov usilovala o dosiahnutie hraníc poľsko-litovskej únie pred prvým delením Poľska (v roku 1772), čo však narážalo na záujmy okolitých štátov. V otázke západnej hranice Poľsko spoliehalo na pomoc víťazných mocností a snažilo sa uplatňovať princíp národného sebaurčenia Poliakov. Na východe však Poliaci tento princíp zavrhli, pretože na nárokovanom území netvorili väčšinu, a presadzovali tu preto princíp historických hraníc, hoci to znamenalo potlačenie práva na sebaurčenie Ukrajincov, Bielorusov alebo Litovcov.
