Tak...to som mal na mysli...
Iste, to mi je jasné...Zrovna som vyššie písal o mačkách divých a rysoch. Ale mačiek domácich sú tisíce, možno milióny (na SVK). A ...akosi... v prírode tie tisícky mačiek by urobili pomerne značný zásah do rovnováhy.
Nemôžeš pustiť do chovného rybníka napr. 100 šťúk...Vykynožia všetko - a nakoniec aj same skapú - lebo nebudú mať čo žrať.
Môj kocúr žerie zásadne v interiéri, 3-4x denne (čo je veľa). Mal by žrať 2x denne, stačí aj raz...Takže do prírody si ide iba zašpásovať. A skôr či neskôr - stretne svoj osud (tak, ako sa mi nevrátilo už aspoň 5-7 dlhoročných bratov).
Lebo pre mňa zviera nie je majetok, nie som jeho "pán"...Iba mu pomáham, pohostím ho, uctím si jeho spoločnosť. Je to príbuzný, priateľ, partner... Aj bytosť pod mojou osobnou ochranou. Ale to sme už v iných polohách.
Mimochodom, úplne elementárna vec nám akosi unikla:
Poľovníci predsa nie sú tí povolaní, ktorí majú regulovať počet domácich zvierat (?). Tých niekoľko (našťastie) divých mačiek a rysov, to je požehnaním, že ich ešte (vôbec) máme...Tie treba chrániť, nie zabíjať. Zabiť mačku divú či rysa - to by malo byť trestané ako zabitie kamzíka či orla.
Ale existuje škodná...Môj "dvorno-bytový" kocúr, ak vybehne do poľa a zlikviduje zajačikov, mláďatá bažantov/vajcia - je škodná. Už dovliekol aj užovku...To je chránený živočích.
Navyše, tu absentuje aj minimálny "športový" prvok...Počkať si na zviera - a streliť ho v kľude, bez pohybu, nič netušiace...Ja neviem.
Loviť tak žraloky, krokodíly...prosím. Najlepšie dať im šancu aby sa mohli z lovnej stať lovcom.
Zastreliť krásne zviera pre trofej - to je ozaj zvrhlosť. Žiaľ, akceptovaná a majúca tisícročia starú históriu a tradície.
Mimochodom, svorky psov...nejaké som už v prírode videl...dokážu pomaly to, čo svorka vlkov. Takže, ono to má dve strany...Je rozdiel zlikvidovať loviacu svorku psov...a zastreliť 10 ročnému chlapcovi psíka, s ktorým sa hrá 50 m od bytovky na okraji mesta/dediny...Písalo sa tu o takomto prípade.
Treba sterilizovať mačky (samice). Ony sú dvakrát ročne po dva mesiace gravidné, trápia sa dvakrát ročne s kojením.
Vykastrovaný kocúr je o ničom. Nemá už žiadne záujmy, iba spať a žrať. Mačke sterilita prospeje, odbremení ju. Poznám to pomerne dobre.
Aj keď...nadržaný kocúr, ktorý v kuse jačí, všetko značkuje (strieka) - to je tiež radosť či skôr utrpenie. A kántriť mačiatka, topiť...tak na to ja teda nie som stavaný.
Je to zložité, ja viem, že je všeobecný trend sterilizovať aj mačky aj kocúrov. Ale taký bytový kastrát...Ja neviem, príde mi to uletené. Možno nemám pravdu.
ufff...Vieš, kto môže "obsluhovať" narkotizačné pušky? Iba ľudia, ktorí majú na to kurz. Žiadne hliadky nenosia narkotizačné pušky, výnimočne sa použijú na spacifikovanie a NEzabitie vzácneho zvieraťa. Inak - bežný pes, duplom mačka...sa klasicky odbachnú.
Máš pravdu, je to priblblo napísaný článok. Donedávna som vedel o pravidle, že mačky/psy vzdialené viac ako 200 m od hranice osady môžu poľovníci zastreliť. Ale to je taká tiež-konina. To si akože zmerajú colštokom, vrátia sa od zvieraťa na streleckú vzdialenosť (?) a potom ho odbachnú?
A to akože poľovníci vedia, či má mačka čip? Inak je fakt, že mačka v revíri je škodná. A nikdy sa predsa s mačkou nechodí na prechádzku do poľa/lesa. Mačka si robí, čo chce.
Aj môj kocúr bežne uloví všeličo možné - aj keď to nežerie, lebo je výdatne a kvalitne kŕmený doma. Ale neodpustí si vybrať hniezdo a pod. Je to dravec, s tým sa nedá nič robiť.
Dzurinda? Tak teda - ako zvládol tú špirálovitá zlomeninu predkolenia z lyžovačky, ako komunikoval pred operáciou s médiami...
Ako o tri dni potom išiel do USA - tak kalap dolu. Čosi málo o bolesti viem. Nemal by som najmenšiu šancu. Je to malý, no tvrdý a húževnatý bojovník. Je to maratónec. V tomto zmysle - obrovský rešpekt.
To by museli mať zvláštny vkus...Je starý a neskutočne škaredý, ksicht má doďubaný (asi od kiahní). Také šťastie mať nebude. Videl som ho v kvalitnej telke, ten ksicht je ozaj odpudzujúci, hrôza.
V tvojom prípade asi áno...Videl som 70kg chlapíka zložiť 135 kg Maiti Moa...v prvom kole, v oficiálnom zápase. V krčmových bitkách úplne bežné.
OK, ja dám dolu 210 cm vysokého a 130 kg vážiaceho chlapa...Len tak, ľubovoľného...Aj bez stávky. Daj ho sem. Do 20 sekúnd bude mať ustlané. Dokonca aj silovo budem oveľa lepší...Ak to nebude zrovna silový trojbojár. Silový trojbojár o 20 kg ťažší by ma mal spraviť. V bitke sotva.
Nechcel som povedať, že praktickí lekári sú tí najprospešnejší...Ale netreba ich obchádzať. Nemusí každé kýchanie liečiť krčiar, každý zápal spojiviek očiar...
Teraz je to asi v tejto polohe...Mám problém s očami, idem oftalmológovi. Včera či predvčerom som spomínal proktológa...Kto si vybaví, kto vie, že ak má problém s konečníkom má ísť rovno za chirurgom-proktológom? Aj tak ich je strašne málo.
Neodpustím si: Česť a sláva kolegovi Kružliakovi z Trnavy, na ktorého som za celý život od pacientov nepočul zlé slovo. Ani ako o človekovi, už vôbec nie ako lekárovi. Bol ozdobou svojej profesie a poslania.
Trochu som sa nechal uniesť - sám sebou. Druhý odstavec: existuje nejaká postupnosť. Nedá sa ísť rovno na Ústavný súd...alebo za generálom či pod. Tak aj tu...Ak "horí" - potom je tu RZP. Kde sa človek ocitne - to už je iné.
Nakoniec, je otázne aj ako sa komu kde zadarí. Dá sa zvládnuť perforované hrubé črevo u obyčajného smrteľníka aj vo vidieckom špitáli - no nemusí sa podariť v hlavnom meste u prezidenta.
Nuž...trochu sa v tom potácam...Teda od narodenia až doteraz. Čiže - skoro 60 rokov. Ale uvidíš...príde akýsi skaderuka-skadenoha - a vysvetlí mi, že o tomto nemám ani šajn. Lebo on išiel párkrát okolo fakulty, aj v nemocnici bol niekoľkokrát, videl živých lekárov aj ostatný personál - tak asi vie, o čom toto je.
Toto je samozrejme anonymná debata...Tu si každý môže dovoliť, čo chce. Aj nekonečnú neúctu a absenciu pokory. V reálnom živote je to mierne inak. Najmä ak má človek dušu na perách...Vtedy len málokto natiahne ruku a vyvesí zaucho nepríjemnej sestre. Aj keď...osobne ja by som to často spravil, aj ak by to malo byť to posledné v mojom živote. Zatiaľ sa tvárim, ako keby som sa odchodu zo scény vôbec nebál. Uvidím, ako to bude natvrdo. Snáď obstojím.
Nech mi v tom Pán Boh (v ktorého neverím)...pomáha. Snáď som dosť pomohol iným. Možno nie...Lebo dosť som aj ubližoval (?).
Spomenul som si...hlava! Nuž za kým? Hlavológia neexistuje, no Slovák asi má aj tu riešenie...Pôjde napr. na neurológom...dokonca neurochirurgom...Alebo nájde "príčinu" ja neviem kde. U očiara? ORL? Iste, tých príčin je od päty až nahor...Ale prečo, pre *Boha - strácať čas a ísť k praktickému lekárovi? Ten to aj tak nevyrieši!!!
Politika, Smer...nemá s týmto nič spoločné. Tak, ako ja nemám nič spoločné povedzme so stavebníctvom. Môžem akurát nadávať, že sa mi niečo nepáči. Alebo v Ozbrojených silách...(armádu už SR nemá, tak iba toto). Či polícia? Aj tú vedú laici/teda NEpolicajti. Súdnictvo? No - to si právnici pevne držia v rukách - a s imunitou, bez kontroly. Prečo? Nuž - vraj LEBO!
Odporúčame