Moje skúsenosť s pracovníkmi, ktorí sa starajú o bezdomovcov nedopadla dobre. Je to pre nich zárobková činnosť a ochota nie je v zozname zaplatených úkonov. Prišla som do azylového domu so starostlivo vybraným oblečením, aj základnou kozmetikou - a vraj nepotrebujú, nech idem ponúknuť do iného azylu, vzdialeného pekných pár km. Ako keby medzi sebou nekomunikovali (pri hľadaní voľného miesta). Spýtala som sa, či by to nemohli odovzdať tým, čo žijú "pod mostom". Nepochodila som. A jednanie - ako s uchádzačom o ubytovanie.


