samozrejme...!
BIBLICKÁ ZÁSADA:
„Viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní.“ (SKUTKY 20:35)
Mnohí ľudia zistili, že keď robia niečo pre druhých — napríklad keď svoj čas a energiu využívajú na pomoc tým, ktorí sa ocitli v ťažkostiach —, nesmierne ich to obohacuje a prispieva k pocitu, že ich život má skutočný zmysel. Šalamún napísal: „Nezadržuj dobro pred tými, ktorým patrí, ak by bolo v moci tvojej ruky to urobiť.“ (Príslovia 3:27)
BIBLICKÁ ZÁSADA:
„Nič nie je lepšie pre človeka,“ napísal kráľ Šalamún, „než aby jedol a pil a aby dal svojej duši vidieť dobré za svoju tvrdú prácu.“ (KAZATEĽ 2:24)
Boli sme vytvorení tak, aby sme nachádzali uspokojenie v užitočnej práci. Aj v tých najnáročnejších podmienkach môžeme už dnes pociťovať v živote určitú mieru spokojnosti, keď pracujeme usilovne a poctivo.
Zmysluplný život už dnes i po celú večnosť
SKUTOČNÝ zmysel života môžete nájsť už dnes. Ako? Tak, že budete uplatňovať múdre zásady, ktoré sú v Božom Slove, Biblii. Pozrime sa na niektoré z nich.
Jehova sám žije v časovej večnosti. Zaľúbilo sa mu však postaviť svojich tvorov do prúdu času. Nebeskí anjeli, áno, i buričský Satan, si plne uvedomujú plynutie času. (Dan. 10:13; Zjav. 12:12) O ľudstve je napísané: „Čas a nepredvídaná udalosť postihujú všetkých.“ (Kaz. 9:11) Šťastný je človek, ktorý v každom čase zahŕňa Boha do svojich myšlienok a víta Božie opatrenie „pokrmu v pravý čas“! — Mat. 24:45.
Ako rýchlo čas uteká! Sedemdesiat rokov normálnej dĺžky života je príliš málo na to, aby sme získali hojnosť poznania a radovali sa zo všetkých ostatných dobrých vecí, ktoré Jehova zaobstaral pre človeka na zemi. „Všetko urobil pekné vo svoj čas. Dokonca aj neurčitý čas vložil do ich srdca, aby ľudstvo nikdy neodhalilo dielo, ktoré pravý Boh vykonal od začiatku do konca.“ — Kaz. 3:11; Žalm 90:10.
ČLOVEK si hlboko uvedomuje, ako beží čas. Každým tiknutím hodín postupuje o krok ďalej v prúde času. Kto svoj čas správne využíva, je naozaj múdry. Ako napísal kráľ Šalamún: „Na všetko je ustanovený čas, áno, čas na každú záležitosť pod nebesami: čas rodiť a čas umierať; čas sadiť a čas vytrhávať to, čo bolo zasadené; čas zabíjať a čas uzdravovať; čas búrať a čas stavať; čas plakať a čas smiať sa.“ (Kaz. 3:1–4)
Prečo ľudia zlyhávajú?
4. Ľudí ovplyvňuje neviditeľný vládca.
„Celý svet leží v moci toho zlého“, Satana Diabla. (1. Jána 5:19) Keby bolo vedenie nejakej spoločnosti úplne skazené a nedalo by sa sankcionovať, čo by proti tomu zmohol bežný pracovník? Asi málo, možno vôbec nič. To isté platí aj o problémoch, za ktoré v konečnom dôsledku môžu neviditeľní vládcovia tohto sveta — skazení duchovní tvorovia, ktorým vládne Satan. Biblia týchto vládcov opisuje ako ‚vrchnosti‘, ‚moci‘, ‚svetovládcov tejto tmy‘ a ‚zlé duchovné sily v nebeských miestach‘. — Efezanom 6:12.
Prečo ľudia zlyhávajú?
3. Nedokážeme si dobre vládnuť sami.
„Pozemskému človeku nepatrí jeho cesta. Kráčajúcemu mužovi ani nepatrí, aby riadil svoj krok.“ (Jeremiáš 10:23) Aj keby sme nebrali do úvahy našu nedokonalosť, Biblia hovorí, že v súlade s Božím pôvodným s. 6predsavzatím nám Boh nedal ani právo, ani schopnosti, aby sme si úspešne vládli sami. Prečo sú napríklad ľudia rozhorčení pri pomyslení, že by im iní ľudia hovorili, čo majú robiť, alebo že by im stanovovali morálne či etické normy? Je to preto, že sme boli vytvorení tak, aby sme hľadali rady do života u vyššieho zdroja, než sú ľudia. Tým Zdrojom je Boh. — Izaiáš 33:22; Skutky 4:19; 5:29.
Prečo ľudia zlyhávajú?
2. Sme smrteľní.
„Nevkladajte dôveru v urodzených ani v syna pozemského človeka, ktorému nepatrí záchrana. Jeho duch [alebo životná sila] vychádza, on sa vracia do svojej zeme; v ten deň sa pomíňajú jeho myšlienky.“ (Žalm 146:3, 4) Šalamún, kráľ starovekého Izraela, ktorý je považovaný za jedného z najmúdrejších vládcov všetkých čias, si uvedomoval, ako jeho namáhavá práca môže vyjsť navnivoč. Napísal: „Znenávidel som všetku svoju tvrdú prácu, ktorú som namáhavo konal pod slnkom, a ktorú zanechám tomu, ktorý príde po mne. A kto vie, či sa prejaví ako múdry, alebo ako bláznivý? A predsa prevezme moc nad všetkou mojou tvrdou prácou... Aj to je márnosť.“ — Kazateľ 2:18, 19.
Prečo ľudia zlyhávajú?
1. Všetci sme nedokonalí.
„Všetci zhrešili a nedosahujú Božiu slávu.“ (Rimanom 3:23) Tak ako chyby v tehlách môžu oslabiť budovu a viesť k tomu, že sa zrúti, aj zdedená nedokonalosť sa u ľudí prejavuje tak, že to môže oslabiť spoločnosť. Prejavuje sa napríklad korupciou, nečestnosťou, chamtivosťou a zneužívaním moci. Nie je to nič nové. Asi pred tritisíc rokmi jeden múdry pisateľ Biblie poznamenal: „Človek panoval nad človekom na jeho škodu.“ — Kazateľ 8:9.
Prečo ľudia zlyhávajú?
1. Všetci sme nedokonalí.
2. Sme smrteľní.
3. Nedokážeme si dobre vládnuť sami.
4. Ľudí ovplyvňuje neviditeľný vládca.
Božia večnosť je pre nás zárukou úžasného sľubu večného života!!
Ako často počujeme, že by evolucionisti v súvislosti so svojimi teóriami povedali: „Môžeme sa mýliť“? Žiaľ, s takouto skromnosťou sa u nich často nestretávame. Skromnosť a poctivosť by mala viacerých vedcov priviesť k záveru, že veda, ktorá môže skúmať len hmotnú ríšu, nie je schopná odpovedať na otázky týkajúce sa existencie Stvoriteľa.
Mojím náboženstvom bola veda
Rozpráva Kenneth Tanaka
„PRAVDA vás oslobodí.“ Tieto slová, ktoré sú na jednom znaku Kalifornského technického inštitútu (Caltech), ma motivovali nadobudnúť čo najhlbšie vedecké poznatky. Keď som sa v roku 1974 zapísal na tento inštitút, nastúpil som dráhu vedca. V Caltechu som ukončil bakalárske a magisterské štúdium geológie a ďalej som pokračoval na Kalifornskej univerzite v Santa Barbare.
Ako vznikol vesmír a život?
„Veda bez náboženstva je chromá, náboženstvo bez vedy je slepé.“ — Albert Einstein.
Obrovský potenciál človeka
Ľudia nielenže túžia po večnom živote, ale majú aj potenciál zamestnávať sa a byť činorodí po celú večnosť. Zdá sa, že schopnosť ľudí učiť sa nie je ohraničená. Zistilo sa, že nič v prírode sa nevyrovná ľudskému mozgu čo do zložitosti a prispôsobivosti. Na rozdiel od zvierat sme tvoriví, dokážeme uvažovať a chápať abstraktné predstavy. Vedci zatiaľ pochopili len zlomok potenciálu ľudského mozgu.
Výsledkom je, že smrť cudzích ľudí sa môže javiť ako normálna súčasť života. No keď sa smrť dotkne niekoho z našich blízkych alebo hrozí nám, nepovažujeme ju za niečo normálne. Je to preto, lebo ľudia majú odjakživa hlboko zakorenenú túžbu žiť. Dokážeme aj vnímať čas a večnosť. Kráľ Šalamún napísal, že „večnosť dal do [ľudského] srdca“ Boh. (Kazateľ 3:11, Roháčkov preklad) Za normálnych okolností chceme žiť večne. Nechceme, aby sa náš život skončil. V prípade zvierat sa žiadna takáto túžba nezistila. Žijú bez toho, aby si uvedomovali budúcnosť.
Je útechou vedieť, že mnohí lekári sú ochotní spolupracovať s Jehovovými svedkami. Hneď dám tento časopis môjmu lekárovi. Viem, že si ho ocení.
U. M., Spojené štáty
Čo je však najdôležitejšie, zo slov v 1. Kráľov 14:13 sa dozvedáme niečo úžasné o Jehovovi a o tom, čo v nás hľadá. Spomeňte si, že v Abijahovi sa „našlo“ niečo dobré. Jehova zjavne skúmal Abijahovo srdce, kým v ňom nenašiel aspoň kúsok dobra. V porovnaní so svojou rodinou bol Abijah, ako to vyjadril jeden učenec, ako osamotená perla „v kope okruhliakov“. Jehova si to „niečo dobré“ u Abijaha ocenil a odmenil ho za to tak, že mu ako jedinému z celej tejto skazenej rodiny prejavil určitú mieru milosrdenstva.
Odporúčame