Nezáujem Kresťanov o svetské politické škriepky
Cirkev sa spája so štátom
Ježiš učil, že jeho vláda, čiže Kráľovstvo, je nebeská a že v stanovenom čase zničí všetky ľudské vlády a bude vládnuť nad celou zemou. (Daniel 2:44; Matúš 6:9, 10) Toto Kráľovstvo nemalo vládnuť prostredníctvom ľudských politických systémov. Ježiš povedal: „Moje kráľovstvo nie je časťou tohto sveta.“ (Ján 17:16; 18:36) Preto sa Ježišovi učeníci nezapájali do politiky, hoci zákony krajiny poslúchali.
V štvrtom storočí, za vlády rímskeho cisára Konštantína, sa však už mnohí, ktorí sa hlásili ku kresťanstvu, stali netrpezlivými pri čakaní na Kristov návrat a zriadenie Božieho Kráľovstva. Ich postoj k politike sa pozvoľna menil. V knihe Europe—A History (Európa — Dejiny) sa píše: „Pred vládou Konštantína sa kresťania neusilovali prevziať [politickú] moc ako prostriedok na podporu svojej veci. Po Konštantínovej vláde už šlo kresťanstvo ruka v ruke s vysokou politikou.“