Svätá pravda! Mňa vždycky potešia idiotské otázky pánov dokonalých :)))
...mi to škodí pokožke. ???
Čo to je za paformuláciu?! Však trošku napni mozog
Svätá pravda! Mňa vždycky potešia idiotské otázky pánov dokonalých :)))
...mi to škodí pokožke. ???
Čo to je za paformuláciu?! Však trošku napni mozog
Náboženstvá priniesli, spôsobili veľa zla, to je asi tak. Ale odsúdiť ich takto šmahom určite nie je múdre, ani správne. Viera drží mnohých ľudí nad vodou, mnohí dokážu prežiť vďaka nej, byť spokojní, šťastní, fungovať v spoločnosti, mať nejaký cieľ, nádej vďaka svojej viere.
Zo začiatku priniesli zrejme všetky dobro, pravidlá, normy fungovania danej skupiny ľudí. Zlo z nich urobili mocichtiví, nenažratí ľudia, ktorí si z toho-ktorého systému vybrali to, čo mohlo poslúžiť ich osobným záujmom na úkor ostatných členov daného spoločenstva
+++++ Veriacim sa možno umiera ľahšie, tiež si to myslím, aaachtung. Poznám to zo svojej rodiny, z mojich starých rodičov.
zamestnanci cintorínov sú väčšinou bezdomovci a alkoholici na fuškách...
veľa pravých zátvoriek ( Sleduješ? Slovami a malými písmenami! Špeciálne pre Teba, aby Ťa to zbytočne nevydráždilo k nadľudským výkonom.)
Dotiahol si to do krásneho extrému.
západniarska zrejme ako protiklad východniarskej, zlato, orientálnej, chápeš?
Ja ďakujem, že si si to prečítal. Aj kresťanstvo, aj islam a pod. má podľa mňa v sebe tiež veľa príťažlivého, zaujímavého, užitočného. Prakticky každé náboženstvo vzniklo zrejme preto, aby sa ľudia navzájom pre nič-za nič nepozabíjali, aby dodržiavali nejaké pravidlá, aby bolo naše konanie pre druhých predvídateľné, aby bola možná aká-taká koexistencia. Je zaujímavé v prameňoch sledovať, ako sa bohovia toho-ktorého náboženstva menia v čase a priestore z krutých, trestajúcich, ktorých sa treba báť a preto ich prikázania "počúvať", riadiť sa nimi, na láskavých, chápavých, ochraňujúcich, obdarúvajúcich...
Uvedom si, prosím, jednu vec. Dejiny píšu víťazi. Myslíš si, že boli Japonci zverskejší, než Nemci, než banderovci, než nyilasi, než vlasovci, než HOCIKTO INÝ VO VOJNE? Ja tomu neverím. Vojna robí z ľudí netvorov, obludy, isteže hlavne z tých, ktorí majú pre to od prírody, alebo zo spoločnosti, v ktorej vyrástli, nejaké predispozície.
Tá tradícia - isteže - to je tzv. animizmus, je samozrejme spoločný mnohým národom. Ale to, že tvoj posmrtný "život" a "osud" závisí hlavne od tých, ktorí tu po Tebe zostávajú, čiže záleží na tom, akého si Ťa pamätajú - to je asi typicky japonské.
Je zaujímavé porovnať, ako sa chovalo Japonsko k vojnovým zajatcom počas Prvej svetovej. Tí sa tu mali ako na rekreácii, zakladali si spevokoly, učili Japoncov svojim pôvodným remeslám, jazykom a pod... Mnohí z nich tu potom zostali a dobre sa tu uplatnili.
Za Druhej boli militantnou výchovou totálne zmagorení, nenávideli a nesmierne sa báli bieleho "nepriateľa" a cítili sa nadradení Číňanom, Kórejcom. T
Čím viac ľudí naňho spomína, tým istejšie sa stane bohom... Asi aj preto sa Japonci správajú navzájom k sebe v princípe úctivo, milo, úslužne. Možno to súvisí s miestnymi prírodnými podmienkami, s prírodnými katastrofami, ktoré Jap. súostrovie postihujú, ale základným pravidlom medziľudských vzťahov tu je neubližovať si, nenarobiť si nepriateľov. Európania pri rozhovoroch s Japoncami často nadobúdajú dojem, že títo nemajú svoj názor. To je obrovský omyl, Japonci len necítia potrebu pretlačiť ten svoj na úkor názoru spoludiskutujúceho, za cenu jeho poníženia, zosmiešnenia a pod. No a pre prípad, že predsa len dôjde k prešlapu, tu je všemocné ospravedlnenie. To zmýva všetku vinu, po ňom sa začína s čistým štítom a od nuly. V jap. rodinách je normou, že na včerajšie hnevy sa do rána zabúda a lúči sa, odchádza sa z domu v dobrom, nakoľko vraj nikdy nemôžeme vedieť, či sa práve nevidíme naposledy... Je to aj prejav zmierenia sa s osudom, neprotivenie sa neporaziteľnému...
Chápanie smrti je dosť odlišné podľa svetového názoru toho-ktorého etnika. V Jap. je na pultoch kníhkupectiev spústa literatúry o tom, ako tu po sebe "upratať", ako odísť tak, aby to spôsobilo pozostalým čo najmenej komplikácií. Jap. tradičný svetonázor je pre človeka s kresťanským základom hodnotového systému ťažko pochopiteľný. Pre Japonca je smrť LEN prechodom z jednej formy existencie do druhej, nie niečo definitívne. Mŕtvi "žijú" naďalej vo svojej rodine, dostávajú denne jedlo, vodu, sake a pod. na domáci oltárik a plnia za to úlohu ochranného bôžika rodiny. Po 50-tom roku po smrti sa vďaka "starostlivosti" pozostalých stávajú "skutočnými" bohmi a odchádzajú medzi nich do večnosti. Peklo neexistuje, tento fenomén sa síce nachádza v klasickej literatúre (9.-13.stor.), ale je evidentne cudzí, nekonzistentný s tradičnými šintoistickými predstavami o živote a smrti. Bohom sa po smrti môže stať každý, len mu to musia zabezpečiť jeho pozostalí príbuzní a známi.
Zase idiotská otázka? A potom sa divíš, keď ťa prefackám?! Choď si dobrovoľne zaplávať do haseného vápna!
Toto je klamstvo, demagógia, ktorú som tu vyvrátila už X-krát, už ma to unavuje. Ide čiste o spôsob počítania, určovania príčin smrti, spôsob vedenia štatistík. Asi také spoľahlivé, ako ten príspevok 19 miliónov Euro akémusi "nechtovému štúdiu" v Centrálnom registri zmlúv... :)
:))) Márna snaha! Poznáš tu niekoho, koho by ešte irbis nebol zatratil? :)))
tiež pravda, už som sem písala, prečo. Lebo osadili všetku historickú časť Jap. cédrami a tak väčšina obyvateľov trpí alergiou na cédrový peľ. Mnohí z tých by sa bez masiek zadusili. Okrem toho samozrejme v čase chrípok. Chrániť sa rúškami tu je normálka, nič mimoriadne pandemické. V Južnej Kórei a v Číne vlastne v posledných rokoch tiež, aj bez pandémie. Tam je to okrem chrípky hlavne proti žltému piesku, ktorým zamorujú mestá, krajinu - až po Japonsko - sezónne vetry z Taklamakanu a Gobi. Ten je hlavnou príčinou a súčasťou čínskeho "smogu".
Odporúčame