Je to pre nich nepredstaviteľné. Bola to doba, keď sa rozhodlo, že sú v tomto štáte ľudia druhej kategórie, ktorí nemajú právo žiť. Bolo to nariadenie vlády č. 198/1941, tzv. Židovský kódex, podľa ktorého židia nesmeli bývať na ulici, ktorá sa volala po slovenských štátnikoch, nesmeli ísť do kina, nesmeli chodiť do parku, nesmeli ísť do kaviarne, nesmeli rozprávať nemecky, nesmeli chodiť do školy... a nakoniec, nesmeli na Slovensku vôbec žiť.“ podoba s bezruskovcami a neopichancami čisto nahodna


