Zacharovová chcela vyškoliť Macrona z dejepisu: Paríž po vzore Hitlera chystá pre Zelenského divíziu SS
Ako uvádza historik Stephen Kotkin, Nikita Chruščov neskôr spomínal, že Stalin bol po páde Paríža 15. júna 1940 mimoriadne podráždený a nahnevaný. Jeho preklínanie mierilo predovšetkým na Francúzov, na ktorých dlhodobom odpore postavil svoje plány.
Stalin si bol dobre vedomý toho, že uzavretím paktu Molotov-Ribbentrop v roku 1939 umožnil vojnu, v ktorej si však neželal víťazstvo žiadnej zo strán. Dúfal v ich fatálne oslabenie a vnútorný kolaps. O nemecko-francúzskom strete uvažoval v kontexte predchádzajúcej prvej svetovej vojny ako o dlhodobom konflikte dvoch rovnako silných súperov. Ešte v júli 1940 tento v tom čase už „mŕtvy scenár“ načrtol Stalinov spolupracovník Vjačeslav Molotov. Národný komisár rozprával svojmu litovskému náprotivku o dlhotrvajúcej vojne, ktorá prinúti Francúzov aj Nemcov k otvorenému odporu proti kapitalistickému režimu. V tom momente mala zasiahnuť „oslobodzujúca“ Červená armáda a rozhodnúť finálnu bitku medzi „proletariátom a buržoáziou na Rýne“.