veľmi pekná rozprávka...
Hmm... máš pravdu kaplan, ale veď skús priznať súdruhovi preCedovi parlamentu aj tvorivosť a rozvoj demokracie na Slovensku. Len si spomeň, ako tvorivo on rozvíjal demokraciu na Slovensku. Parlament sa dohodne na určitom znení zákona a súdruh preCeda, tento zákon po schválení, dotvorí podľa vlastných schopností a predstáv. No, nie je to najdemokratickejšie, keď súdruh preCeda mení zákony podľa vlastného uváženia a kašle na rozhodnutie parlamentu? Má plný nárok ľudí o demokracii poučovať. Veď on je ten najväčší demokrat.
A tie miliardy mu nevyčítaj, to je tá najlepšia ukážka sociálnosti súdruha preCedu. Aspoň vidíš,ako môže byť kachličkár najsociálnejší miliardár z liekov pre chudobných.
Presnejšie povedané o jednoznačnosť víťazstva dobra, lásky, priateľstva... na konci rozprávky. Nie žeby nemali zvíťaziť a aj jednoznačne. To je v poriadku. Ak má ale rozprávka na konci istú mieru neurčitosti víťazstva dobra, lásky, priateľstva... umožňuje čitateľovej fantázii dotvorenie príbehu. Aj nám ju pri Líške umožnila. Ak by ten príbeh o Líške skončil svadbou Malého princa a Líšky a žili by šťastne až do konca vekov, o čom by sme sa bavili?
Rozprávkarka, obávam sa, že som ťa nezatiahol do rozhovoru, z ktorého by si úplne pochopila, čo som ti chcel povedať a kde ti podávam ruku. Nie je dôležité, či v tom rozhovore mám pravdu o Líške a Malom princovi ja, alebo ty. Obaja vychádzame zo svojich skúseností, z toho čo sme prežili. Ja vidím ako Líšku ženu A a v mojom prípade dosť konkrétnu, ty ženu B a obe sú pravdivé. Ak si niekto, kto pozná príbeh Malého princa, prečíta náš rozhovor, potom niektorí dajú za pravdu tebe, iní možno aj mne a ďalší povedia, že sme obaja táraji. Budú to posudzovať podľa ich poznania života, lásky, priateľstva..., tak ako sme to spravili aj my a určite budú aj takí, ktorí nájdu lepšie a krajšie riešenia ako sme našli my. Nejde ani o naivnosť postáv v tejto rozprávke, alebo v tých čo spomínaš ty. Sú to predsa rozprávky. Ide o naivnosť konca rozprávky.
...:)Dobre rozprávkarka, ja už o Líške končím. Asi máš pravdu o tejto Líške ty. A teraz sa pozri, koľko sme toho o tej Líške popísali, aj keď ja som v podstate do toho rozhovoru nechcel ísť. Dvaja bežní ľudia. O jednej časti rozprávky, v ktorej autor urobil malý krôčik von z archetypu rozprávky. Skúsiš nájsť podobný rozhovor, napríklad o naivnom Nebojsovi? Myslím, že ho nenájdeš. Prečo som teda do toho rozhovoru šiel? To nebol nadstavený klepec. To je podaná ruka, ktorá ti chce ukázať, v čom je krása tej inej rozprávky. Ja viem, že to vieš aj bezo mňa. Ja som ťa len chcel trošinku postrčiť, aby som si raz od teba prečítal slovenskú rozprávku, ktorá mi chýba... Prajem Ti pekný deň...:)
A ani Malý princ všetko Líške nepovedal, pretože tiež očakával, že na to, čo nepovedal, príde sama. A ja neviem rozlúštiť, či na to prišla.
Nie je to o vine ale o rane… to ma zaujalo, aj keď to už znovu opakujem, nie som odborník na Líšku. Malý princ bol na cudzej planéte, čo nevedel? To čo je v jednej pesničke, že skrotiť znamená vytvoriť si puto, to mu predsa Líška povedala. On je z rozprávky a podľa väčšiny rozprávok Líšku naivne označujú za falošnú, zlodejku a klamárku iba preto, že ona je najmúdrejšia a najinteligentnejšia a naivní rozprávkari na ňu nemajú. Toto ale Malý princ predsa pochopil. Ona bola veľmi inteligentná a za takého pokladala aj Malého princa. Tak by to malo byť v tom, čo mu nepovedala a očakávala, že na to príde sám. Čo mu Líška nepovedala a na čo neprišiel? Začal som čítať tú knižku po x-tý raz znovu. Našiel som to, je to tam, to čo mu nepovedala. Ale našiel som aj to, že on to vie, to čo mu nepovedala. Už sa nevráti...., máš v mnohom o Líške a Malom princovi pravdu. Iba v jednom sa mýliš, nie je nedostupný...
Vďaka ti Spartakus. Ostatné ti už snáď došlo....
Toto neviem a nechcem riešiť.
Je dobre, že zostaneš rozprávkarkou, ale zdá sa mi, že pretváranie cudzích rozprávok ti síce ide, ale na úkor tvojich vlastných rozprávok. Potom vymyslíš, že líška sa bude po Malom princovi pozerať očami na nejakú planétu na oblohe, pritom ju chňapne medveď a riešiš, kto je na vine. Tvoju líšku, v tvojej rozprávke možno, ale líšku Malého princa určite nechňapne žiaden medveď za čumenie v tráve po planétach, pretože ona sa vôbec nepotrebuje obzerať po oblohe, za nejakou planétou a Malým princom. Ona sa radšej skrýva v zrejúcom obilí. Tí dvaja sa vidia, kedy len chcú. Už si zabudla tajomstvo, ktoré líška Malému princovi povedala?: dobre vidíme iba srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné.
V podstate máš pravdu. Boj má význam ak niečo získam a strata nie je múdra... Aj v starom Ríme, čo získali otroci, keď sa vzbúrili? Tí čo sa nevzbúrili, ohli chrbát a ďalej žili svoj biedny život otroka. Ale žili dlhšie ako tí, ktorí sa vzbúrili. A čo Spartakus, vodca vzbúrených otrokov? Svoj boj za slobodu prehral a zomrel so vzbúrencami krutou smrťou na kríži. Je tu iba taký maličký rozdiel. Nik si nepamätá na mená miliónov otrokov s ohnutými chrbtami, ale každý si spomenie, aj po tisícoch rokoch, na Spartakusa a jeho družinu. On nebol žiaden Nebojsa. Nešiel do toho preto, že sa naivne nebál, ale preto, že sa strach poznal a našiel silu ho prekonať.
Archetypy ľudových rozprávok sú dané, je to tak. Ale ten malý krôčik von, ktorý z tohto archetypu urobili Andersen, Exhupéry, bratia Grimmovci a ďalší, ich robí tým, čím sú – nezabudnuteľnými. Je to ako o rozprávkach, ľude a kráľovi. Ľud o kráľovi v rozprávkach sníva, kráľ koná.
Súhlasím s tvojim riešením o líške. Je pragmatické, ak sa cítiš ako líška...., moja prvá veta. To ostatné, čo som o Líške uviedol, je len z oblasti rozprávok. Tam by si bola Líškou, iba ak by ťa ako Líšku niekto spoznal....
Záhadu Malých princov a Líšiek by som nechal na Malých princov a Líšky...:)) Aj keď moja odpoveď by bola áno a naďalej zostávajú Malými princami a Líškami. Rozprávky a skutočný život nie sú vždy až tak ďaleko od seba. Iba nie každý, kto si myslí, že je Malým princom, skutočne Malým princom je a nie každá, ktorá v sebe vidí Líšku, aj Líškou je. Iba Malý princ spozná, že tá ktorá je s ním, je Líška a iba Líška spozná, že ten kto je s ňou, je Malý princ...
Asi som to nenapísal zrozumiteľne. Áno, môžeme byť v kútiku duše naivnými dobrákmi. Prečo nie? Mne sa slovenské rozprávky páčia. Problémom nie sú tie, ktoré sú. Problém je, že sú len tie, ktoré sú. Že tu nie sú aj tie, ktoré nie sú. Tie, ktoré mi chýbajú. To, čo mi v palete chýba. Tie, kde dobro a láska vždy jednoznačne nezvíťazia a ja napriek tomu treba o lásku a dobro stáť a neprestávať za ne bojovať. A ja túto časť palety odovzdať deťom. V našich rozprávkach dobro vždy jednoznačne vyhrá a zlo je jednoznačne porazené.
Potom sa stávame slovensko-rozprávkoví. Všimla si si ako často, napríklad v športe. Ak prehrávame a už sa víťazstvo nečrtá, my to vzdáme a už prakticky nebojujeme. Práve tým že nebojujeme, už nemáme šancu. Treba bojovať aj keď prehrávame a aj keď naozaj prehráme. Nikdy to nevzdať. Niečo také, ako hovorili sparťanské ženy svojim mužom: radšej sa mi vráť na štíte, ako bez štítu.
Takže, už malým deťom by sme mali v rozprávkach, ktoré tak radi čítajú a nepriamo sa cez ne formujú, pripomenúť, že dobro a láska nie vždy jednoznačne zvíťazí a zlo nebýva vždy jednoznačne porazené. Napriek tomu, aj keď zistíme, že v tom boji už nezvíťazíme, nikdy ho nevzdáme a vždy zostaneme na strane dobra a lásky. Našou slamkou potom nebude lano na ktoré sa pôjdeme obesiť, ale lano s ktorým sa budeme driapať cez naše problémy.
Áno rozprávkarka, niekedy človek potrebuje i tú vysnívanú slamku, ktorej sa chytí. Dokonca nemám nič proti tomu, že je v rozprávkach veľa naivity. Problémom podľa mňa je, keď v rozprávkach vždy vyhrá „hlúpy Jano“, neuznaná kráska, zlatovláska, princezná... Musia síce prekonať nejaké prekážky, ale dobro a láska vždy jednoznačne zvíťazí a zlo je vždy jednoznačne potrestané. O čo krajšia a hlavne poučnejšia je trebárs taká malá morská víla. Dobro aj tam zvíťazí, ale malá morská víla nikdy svoju lásku nezíska. Napriek tomu o ňu stále bojuje a nezabudne byť dobrá. Alebo v malom princovi, v pre mňa najkrajšej časti, malý princ a líška nikdy svoje priateľstvo a lásku nedotiahnu dokonca. Napriek tomu do toho idú.
A teraz rozprávkarka, trochu žartom a trochu vážne. Práve takéto, alebo podobné slovenské naivné rozprávky robia z našich ľudí od času detstva tým, čím v mnohých prípadoch potom v dospelosti sú. Naivných hlupákov. Ja mám radšej iné rozprávky, veľmi pekné, ale nie až tak naivné ako väčšina slovenských.
Rozprávkarka, táto rozprávka je aj dnes na Slovensku aktuálna a svojou naivitou veľmi podobná naivite slovenských rozprávok a slovenského života. Kráľovná zachraňuje dvoch naivkov z ktorých prvý- kamenár, skončil len v takom stave v akom do mesta prišiel. Nemal nič, len dlhy na otcov dom pred ktorými aj s matkou ušiel a znovu sa dostal tam, kde bol predtým. Ten druhý, až na malú odchýlku je veľmi podobný prípad. Keď už tí dvaja remeselníci na to neprišli, tak im aspoň kráľovna mohla povedať, že časy prosperity nie sú na vytváranie budúcich dlhov, ale na odkladanie kapitálu pre zlé časy, s ktorými treba vždy počítať. Tí dvaja bratia sú priam vydarení. Skoro ako naši nástenkoví a garážoví úradníci. Končí to samozrejme úplne naivným koncom, kde hlúposť je odmenená doživotným bohatstvom a nečestnosť exemplárne potrestaná, veď kráľovne iní úradníci dane povyberajú...
Rozprávka pekná, ale iba rozprávka. Kráľovná si vybrala dobre, len neviem prečo sa Nur Addada nespýtala, či nebolo lepšie najskôr obilie zasiať a ovcu ísť napásť, nie jej dať zožrať obilie a až potom keď sa napasie, predať vlnu a kúpiť obilie, ktoré už medzitým mohlo priniesť úrodu. Ovcu asi mohol aj pri pasení podojiť, nie iba čakať na vlnu a až potom dať niečo rodine najesť. Tiež sa ho mohla spýtať, čo je podľa neho stádo, keď chce mať od jednej ovci do roka stádo.
Pointa rozprávky je dobrá, ak sa na ňu dívame ako na rozprávku. Len škoda, že ešte aj dnes ľudia veria, že hladujúcu rodinu uživí jedna darovaná ovca a tú hŕstku obilia ktorú majú v rukách nezasejú, ale ju dajú zožrať ovci, namiesto toho aby obilie zasiali a ovcu napásli...
Kvakavka, skúsiš sa na vec pozrieť aj racionálne a nie iba emociálne? Aj ja si myslím, že 500 € mzda pre železničiara je mzda k ničomu, poukazoval som iba na mzdy manažérov. Obyčajný železničiar je za zlý stav železníc zodpovedný iba veľmi malým podielom. Na druhej strane, aj zo železničiarov, ak železniciam nebude chýbať 20% pracovníkov, t.j. okolo 5000 ľudí, tak čo tam robili? Koľkí sa vlastne iba ulievali? Vieš si predstaviť, keby každý deň tých 5000 ľudí čistilo vlaky a stanice, ako by museli vyzerať?
Teraz k manažérom. Za 20 rokov ma presvedčili, že sú to neschopní babráci a štátne železnice sú iba odkladiskom politických nominantov na okrádanie daňových poplatníkov. Aj najprísnejšie a najracionálnejšie pravidlá pri politických nominantoch sú a budú iba zdrapom papiera. Oni sú tam väčšinou na nabalenie sa a nie na skutočnú prácu. Darmo sa nehovorí, ryba smrdí od hlavy a štátne železnice budú pri politických nomináciách iba smrdlavou rybou. To je Slovensko.
Kto dal vláde mandát na to, aby si maria 43 okrádala? Ako? No jednoducho. Vláda z mojich daní platí železnice a všetku ich neschopnosť. Prečo ja mám platiť z mojich daní tých čo sa vozia vlakmi? Ja napríklad vlak už asi 20 rokov na Slovensku vôbec nepoužívam. Presne pre ten neporiadok, ktorý je vo vagónoch, na ktorý sú tu sťažnosti a radšej riskujem cestu autom.
V zahraničí idem vlakom. Súkromným a kludne si tú cestu tej súkromnej spoločnosti zaplatím. Práve o to ide. Treba odstrániť totálnu zaostalosť slovenských železníc, kde platy manažérov nie sú nižšie ako v zahraničí, akurát práca je, no asi dôjde na čo. A vôbec ma nezaujíma, že príde x ľudí o zamestnanie pri privatizácii. Za to čo odvádzajú, prečo ich mám platiť? Vieš, nie je lepšie každý za svoje? Necítim sa dosť bohatý na to, aby som platil neporiadok a petíciou priviedol nazad vládu, ktorá moje platby za bordel iba zvyšovala. Čo dokážu železnice v štátnych rukách, pri hocijakej vláde, nám už 20 rokov ukázali.
Odporúčame