Ako prvé na zozname je dobytie východoeurópskych štátov alianciou NATO. Slovo dobytie je v tomto prípade presné, podľa pravidiel vedenia vojny v 21. storočí, ktorú definujem ako „80% informačnú, 15% ekonomickú a 5% vojenskú“. Áno, ľudia vo východnej Európe priam snili o začlenení do štruktúr US/NATO/EU, ale záleží na tom čo chceli? Každý, kto čítal Sun Tzua rozpozná, že túžba byť včlenený medzi AngloZionistických „Borgov“ je výsledkom zničenia vlastnej identity a hlboko zakoreneného komplexu menejcennosti. Na dosiahnutie takej kapitulácie ani netreba vojenské prostriedky. Nakoniec vlastne ani nezáleží, o čo sa obyvatelia pôvodne pokúšali, aj tak skončili ako subjekt Impéria a ich krajiny ako viac-menej nepodstatné kolónie. Ako to už býva, lokálne psíky–elity sa naivne hrdia tým, že ich noví páni akceptujú ako rovnocenných (viď. Porošenko, Tusk alebo Grybauskaite). To im dáva pocit, že môžu štekať na Rusko spoza bezpečného plota NATO. Nech im to vydrží.


