Vždy, keď ma oserie holub, ďakujem Bohu že nedal krídla aj krave. . . (neznamy autor)
Predobedňajšia káva, čerstvo zaliata, príjemne rozvoniava.
Pozerám z okna, len tak... Drozd vletel medzi sediace vrabce na konároch. Tieto sa vyplašené, s veľkým čvirikaním narýchlo rozpŕchli.
Do kŕmitka - takého domčeku bez stien, iba so strieškou, sa pravidelne vracia pohostiť taký jeden zvláštny, melírovaný, čierno-biely. Dzobne, poobzerá sa, dzobne, poskočí...
Kdesi obďaleč ktosi volá na svojho psíka, ktorý šantí po snehu.
Smreky sú obťažkané snehom. V správach predpovedali sneženie, potom aj s dažďom a značné oteplenie už na stredu.
Uchlipkávam z kávy, prúžok dymu z cigarety sa rozplýva do stratena.
Pozerám na ďaľšiu zložku papierov, ktorá ma čaká... Za každou sa skrýva akýsi problém človeka, ktorému treba pomôcť, alebo aspoň poradiť.
K tomu vybaviť zopár mailov, či rýchlych telefonátov.
Sem tam mrknem aj na Flog, kde sú krásne fotografie a vyberám si, zaspomínam na budúcnosť, kam by som chcel ísť...
Tak príjemný deň-priatelia.
*